Kunhuta Švábska (Štaufská).
Ako malé dieťa ju otec zasnuboval, ako sa mu to politicky hodilo. Keď sa nakoniec vydala, vzala si muža, čo trpel psychickou chorobou. Po smrti milovaného syna, zomrela čoskoro sama. Jej najbližší neprišli ani na pohreb. Mali ,,starosti“ s bojom o moc.
Kunhuta Švábska (Štaufská) sa narodila niekedy okolo roku 1200, ako dcéra rímsko-nemeckého kráľa Filipa Švábskeho a byzantskej princeznej Ireny. Pochádzala z rímsko-nemeckého cisárskeho rodu Štauf a bola vnučkou cisára Fridricha z Barbarossu. Mala ešte päť súrodencov, ale dospelého veku sa dožila len ona a tri sestry. Všetky dievčatá sa neskôr povydávali na európske panovnícke dvory.
Ešte v dobe Kunhutinho narodenia, vládlo v ríši dvojvládie, čo sa odrazilo na jej budúcom živote. Jej otec Filip sa snažil lákať k spojenectvu českého kráľa Přemysla Otakara I., ale tiež kráľa Ota Brunšvického. V roku 1203 ju v svojom zastúpení zasnúbil s Otom z Wittelsbachu. Filip však svoju dohodu nedodržal a v roku 1207 svoju maličkú dcérku zasnúbil opäť, a to s vtedy ešte len dvojročným synom českého kráľa Přemysla, s Václavom. Filip navyše Otovi zabránil aj v jeho ďalšom manželstve, s kniežacou dcérou.
Tieto okolnosti medzi dvoma mužmi vyústili rok na to. Na sneme kniežat v Bambergu sa obaja stretli a stalo sa niečo neslýchané. Oto si počkal na Filipa pri biskupskom paláci a nič netušiacemu Filipovi prerezal krčnú tepnu. Následne zbabelo utiekol. Bral to ako odplatu za zrušenie zásnub a ďalšieho manželstva. Po smrti otca Filipa sa jej mama Irena uchýlila na hrad a dievčatá odišli na výchovu do kláštora. Po nejakom čase sa Kunhuta vydala na pražský dvor za svojím snúbencom.
Svadba sa konala v roku 1224 a za kráľovnú bola korunovaná spolu s Václavom 6. februára 1228. Narodilo sa im päť detí. Prvý prišiel na svet budúci dedič trónu Vladislav, po ňom syn Přemysl a ďalšie tri dcéry. Po tragických udalostiach z detstva sa ani manželstvo Kunhuty nevyvíjalo ideálne, bolo chladné. Václav bol už od detstva zvláštny. Hovorilo sa o ňom, že je psychicky chorý. Zbožňoval túlanie sa lesom a lov zvierat.
Raz pri poľovačke prišiel nešťastnou náhodou o oko. Odvtedy mal prezývku jednooký. Jeho úchylkou bolo, že neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolávali u neho veľmi kruté bolesti hlavy. Boli až také silné, že sa podobali epileptickým záchvatom. A preto, kdekoľvek sa Václav objavil, v jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť.
Manželia žili vedľa seba a venovali sa každý svojim záľubám. Kráľ trávil chvíle lovom, kráľovná zas so svojou nemeckou družinou, s priateľmi, ktorých si priviedla z domova. Kunhuta na politiku nemala príliš veľký vplyv, o to väčší mala Václavova matka a jeho sestra Anežka. Kunhuta však pravdepodobne Václava ovplyvnila v nemeckej rytierskej kultúre.
Jednooký Václav, ako ho volali, bol rytier, ktorý sa v Čechách zaslúžil nielen o nový gotický sloh, ale tiež rád podporoval rytierske rády, obrady a turnaje. Václav s Kunhutou založili nový ženský kláštor v gotickom slohu, zasvätený svätému Františkovi. Jeho prvou opátkou sa stala Václavova sestra Anežka, neskôr vyhlásená za svätú.
Keď jej v roku 1247 zomrel ich prvorodený syn Vladislav, Kunhuta bola zúfalá a nešťastná. No Václav bol úplne zdrvený. Vkladal doňho svoje nádeje. S ďalším synom Přemyslom si vôbec nerozumel a mali medzi sebou neustále nedorozumenia. Kráľovná sa ich snažila zmieriť. Ale nepodarilo sa jej to, ani do jej smrti.
Kunhuta Švábska (Štaufská) zomrela 13. septembra 1248, v čase, keď jej manžel bol v najväčšom boji o moc spolu so synom Přemyslom. Dokonca ani jeden z nich sa nezúčastnil jej pohrebu. Je pochovaná v kláštore sv. Alžbety.
Vaša Iwka
