O genderových „rozdieloch“
Rozdiel medzi Marsom a Venušou sa zdá byť rovnakým mýtom, ako človek žijúci na mesiaci. Psychologička Janet Shibley Hyde, PhD, z univerzity vo Wisconsine zistila, že muži a ženy sú si od detstva po dospelosť viac podobní, než rozdielni. Jej skúmanie viacerých psychologických premenných u mužov a u žien napokon vyústilo do hypotézy genderovej podobnosti.
Použitím metaanalýzy overovala, ako predchádzajúce výskumy posudzovali vplyv genderu na viaceré psychologické črty a schopnosti, ako sú kognitívne schopnosti, verbálna a neverbálna komunikácia, agresia, vodcovské schopnosti, sebavedomie, morálka a motorické správanie.
Dr. Hyde skúmaním desiatok štúdií zistila, že to, čo nazývame genderovými rozdielmi, nemá žiadny, alebo len veľmi malý vplyv na skúmané premenné. Objavilo sa len málo rozdielov: v porovnaní so ženami boli muži schopní ďalej dohodiť, boli fyzicky agresívnejší, a mali pozitívnejší prístup k mimopartnerskému sexu.
Navyše Dr. Hyde zistila, že genderové rozdiely sú priamo závislé na kontexte, v ktorom boli merané. Napríklad účastníkom jedného výskumu bolo povedané, že odteraz nebudú označovaní ako muži či ženy, a nebudú sa ničím odlišovať. Hneď na to dostali priestor ukázať svoju agresivitu. Zaujímavé bolo, že ženy sa prejavovali agresívnejšie a muži boli viac pasívni.
Ako sa učíme genderovým mýtom
Vykreslenie žien a mužov v médiách ako fundamentálne odlišných je základným kameňom nepochopenia, a to aj napriek zjavnému nedostatku dôkazov. Výsledné prijatie genderových rozdielov zasahuje mužov a ženy vo všetkých oblastiach života – v práci aj doma, ako partnerov aj ako rodičov. Napríklad štúdia na pracovisku ukazuje, že ženy, ktoré idú proti udržiavaniu feminínnych stereotypov môžu draho zaplatiť za to, že vôbec môžu pracovať, alebo byť ocenené. A keď prídeme k téme osobné vzťahy, bestsellery a populárne časopisy často tvrdia, že žena a muž si jednoducho nemôžu porozumieť, pretože komunikujú príliš rozdielne. Dr.Hyde zistila, že muži a ženy predčasne prestávajú spolu rozprávať, pretože boli vedení k tomu, že nedokážu zmeniť „ vrodené“ na pohlaví založené vlastnosti.
Dr.Hyde pozorovala skutočnosť, že už aj deti sú zasiahnuté dôsledkami preháňajúcich tvrdení o genderových rozdieloch – napríklad rozšírený mýtus, že chlapci sú v matematike lepší než dievčatá. Výsledkom tohto stereotypného myslenia je skutočnosť, že matematicky nadané dievčatá sú často prehliadané rodičmi, ktoré majú nízke nároky ohľadne úspešnosti v matematike.
Búranie mýtov
Dr.Hyde a jej kolegovia dúfajú, že ľudia dokážu využiť dôkazy o podobnosti mužov a žien pre zmenšenie neporozumenia a nápravu nevhodného zaobchádzania. Dr.Hyde so svojím pozorovaním zďaleka nie je sama, kto tvrdí, že chybná interpretácia medzipohlavných rozdielov založená na nedostatočných dôkazoch zraňuje mužov a ženy už po stáročia. V septembri 2005 uviedla APA ( Americká psychologická asociácia) jej vyjadrenie: “Vyhlásenia ohľadne genderových rozdielov môžu poškodiť ženy v oblasti pracovných príležitostí, odradiť páry od riešení konfliktov a komunikačných problémov, a spôsobiť zbytočné prekážky vo vývine detskej a adolescentnej sebahodnoty.“
Každému, kto bude v budúcnosti čítať o genderových rozdieloch Dr. Hyde doporučuje, aby zhodnotil, či sú dôkazy natoľko presvedčivé, aby mohli mať zmysel, a bral do úvahy vzájomný vplyv vrodeného a naučeného správania. Dôležité je, že záver, ktorý si urobíme dnes, môžeme v budúcnosti kedykoľvek zmeniť.
Nel
Prečítajte si tiež: Starajme sa o seba
www.apa.org
