Jedného dňa našla žena kuklu motýľa. Kukla bola stále rovnaká, až tu naraz sa v nej objavila malá prasklina. Žena s úžasom sedela a pozorovala motýľa, ako sa úporne snaží dostať svoje krásne krehké telo von cez taký malý priestor. Naraz sa motýľ unavil a vyzeralo to, že tam v tej malej prasklinke uviazol.

Žena sa rozhodla motýľovi pomôcť. Zobrala nožnice a kuklu jednoducho rozstrihla. Motýľ z nej vyšiel ľahko, hoci mal zoslabnuté telo a malé, pokrčené krídla.

Žena si sadla na kameň a čakala, kým motýľovi krídla narastú a vystrú sa. Ale to sa nestalo. Motýľ strávil zvyšok svojho krátkeho života neschopný lietať, plaziac sa dookola s tenkými pokrčenými krídielkami a slabučkým telom.

Napriek svojmu dobrému srdcu si žena neuvedomila, že otvorenie kukly vlastnými silami a  boj o život motýľ potreboval na to, aby zosilnel a mohol potom lietať životom s krídlami pripravenými na let. Naše životné boje nás pripravujú na život sám, ak ich vyhráme, dávajú nám potrebnú silu. Preto je tak potrebné čeliť vlastným výzvam, a nie sa spoliehať na pomoc druhých ľudí.