Prečo je dôležité spojenie ženských duší?, žena žene

Prečo sú ženy ženám dôležité?

Ženy bez žien a vzájomného spojenia ženských duší byť nemôžu. Potrebujú sa vzájomne podporovať o ženskom spôsobe existencie, o ženskom chápaní. Odovzdávajú si ženské tradície, múdrosti či skúsenosti, učia sa jedna od druhej.

Postavenie žien sa v priebehu stáročí vyvíjalo a menilo.
V primitívnych kultúrach nadobudla žena vážnosť, ako ochrankyňa krbu. Žene, nositeľke plodnosti, sa prisudzovali magické sily, ktoré posilňovali jej pozíciu. Avšak jej postavenie vzhľadom k mužovi nebolo rovnoprávne. Ženy odjakživa poskytovali bezpečie. Navzájom sa od seba učili , odovzdávali si ženskú múdrosť a ženské tajomstvá. Postupne sa učili o posvätnosti ženského tela a jeho cykloch spojených s prírodou. To všetko viedlo ženy k ich k súdržnosti a spolupatričnosti. V každodennom živote spoznávali svoju silu. Svojou láskou a rozvahou po celé generácie vytvárali harmóniu v rodinách a zároveň hľadali svoj zmysel života.
Ženy boli ochrankyňami rodinného krbu a táto ,,funkcia“ im ostala aj dodnes.
A ako sa ženy stretali v minulosti, ako trávili vzájomný čas? Prácou. Starali sa o deti a domácnosť. No našli sa chvíle, kedy sa mohli porozprávať. V každom ročnom období boli totiž práce, ktoré ženy vykonávali spoločne. Hlavne v nedávnej minulosti boli obdobia, keď mali pre seba vyhradený čas.
Páranie peria
Napríklad v jesennom období, ako nastáva teraz, prišlo obdobie ,,párania peria“. Keď skončili práce na poliach a nastali dlhšie jesenné večery, znášalo sa uchované perie z komôr, či povál do izby, kde sa zišli ženy a dievčatá. Na stôl rozprestreli len toľko peria, koľko ho mohli za večer zvládnuť. Páralo sa každý deň okrem soboty. Páranie v sobotu neveštilo nič dobré. Išlo o povery týkajúce sa chovu husí, ale taktiež by sa pri sobotňajšom páraní peria vraj rozmnožilo mnoho múch v izbe. Pri práci si ženy spievali, rozprávali rozprávky, povesti, rôzne príhody a hádanky, aby im práca lepšie ubiehala. Ženu, ktorej posledný večer počas párania peria, zostalo posledné pierko v ruke, nazývali ,,pápernica“. Toto označenie jej obyčajne zostalo až do ďalšieho párania. Súčasťou páračiek bola malá hostina, ktorú hospodárka vystrojila ako poďakovanie za odvedenú prácu. V niektorých oblastiach museli byť páračky ukončené do sviatku svätého Martina, pretože po tomto dni nasledovala ďalšia práca a to pradenie – priadky.
Priadky
Na sviatok sv. Martina začínali priadky. Každý večer sa schádzali ženy a dievčatá s kolovrátkom a s košíčkom ľanu. Priadlo sa spravidla celú zimu až do pôstu. V dobe pôstu sa slávila tzv. „dlhá noc“, pri ktorej všetky pradleny (ženy, ktoré priadli) prepočítali upradenú priadzu a tá, ktorá napriadla najviac, bola zvolená za ,,kráľovnú dlhej noci“. Z peňazí, ktoré pradleny utŕžili za priadzu „nad plán“, si vystrojili hostinu. Každá pradlena si mohla pozvať svojho vyvoleného. Všetkým ostatným bol vstup na hostinu zakázaný. Na neskorú jeseň prislúchal ženám ešte jeden zvyk.
Katarínske zábavy
Na Katarínu sa konali posledné tanečné zábavy pred adventom. Celú katarínsku zábavu mali na starosti len ženy, pretože v tento deň platilo tzv. „ženské právo“. Ženy platili za hudbu muzikantom a svojím partnerom, pripravovali občerstvenie. Dokonca pri tancovačke si samé vyberali, s kým budú tancovať.

Dnes sa ženy nestretávajú pri páraní peria, priadkach, ani si spoločne nespievajú. Naopak stretajú sa vo voľnom čase, s deťmi v detských parkoch, na kávičkách, pri zákuskoch v cukrárni, tiež pri športe, či v rôznych kluboch určeným ženám. Aj keď žijeme dobu, kde dôležitou motiváciou je úspech a mať sa lepšie, stále hľadáme spojenie s inými ženskými dušami, ženskými energiami, citlivými, tvorivými, ktoré nám pomáhajú vnímať seba samé, také aké sme.

A to je dôležité v každej dobe.

Vaša Iwka

Zdroj:/http://slovenske-zvyky.webnode.sk/rocne-zvyky-a-tradicie/

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.