Maria Theresia (nemecky) sa narodila 13.mája 1717 vo viedenskom Hofburgu. Pokrstili ju menami Mária Terézia Walburga Amália Kristína.
Výnimočná osobnosť, ktorá za svoj život dokázala omnoho viac, ako iní monarchovia. Najvplyvnejšia cisárovná, ktorá zaviedla povinnú školskú dochádzku. Žena na tróne, ktorá vládla, milovala manžela a mala 16 detí.
O jej výchovu sa od jej šiestich rokov starali jezuiti, vďaka ktorým dostala veľmi dobré vzdelanie. Venovala sa aj maľovaniu, tancu a hudbe. Okrem nemčiny hovorila plynulo po taliansky, francúzsky, latinsky i španielsky. V pätnástich rokoch sa stala jej vychovávateľkou grófka Karolína von Fuchsová-Mollardová, ktorá zostala po celý život jej priateľkou a radkyňou. Dokonca ju po smrti dala pochovať do rodinnej hrobky.
Mladá, temperamentná Mária Terézia sa rada bavila, tancovala aj spievala, tiež milovala jazdu na koni.
12.februára 1736 sa vo Viedni zosobášila s lotrinským a toskánskym vojvodom Františkom Lotrinským, ktorého poznala už ako dieťa. Po svadbe odišli zaľúbenci do Mariazellu, kde si nechali požehnať veľkú rodinu, čo sa im nakoniec aj splnilo. Mali spolu 11 dcér a 5 synov. Ich manželstvo sa dá označiť za šťastné, milovali sa navzájom celý život. Mária Terézia bola deťom dobrou matkou. Hoci bola prísna a vyžadovala od nich poslušnosť, venovala sa im. Deti viedla k zbožnosti, mali svoj denný režim a od šiestich rokov sa začali vzdelávať. Kvôli ťažkým chorobám ich ale veľa neprežilo. Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímsko-nemecký cisár a Leopold II. Po smrti svojho otca Karola VI., v roku 1740 nastupuje Mária Terézia na rakúsky trón. V 18.storočí bola žena na tróne ešte zriedkavý jav. Stala sa panovníčkou nad habsburskými územiami, rakúskou arcivojvodkyňou, vojvodkyňou lotrinskou a vojvodkyňou toskánskou.
Celkovo mala 20 titulov, vrátane cisárovnej manželky. Jej manžel o politiku nejavil záujem, venoval sa svojim záľubám, prírodným vedám, numizmatike, no najmä podnikaniu, v ktorom sa ukázal ako ozajstný talent.
Vzdelaná a inteligentná cisárovná vládla monarchii a počas vojen získavala politické skúsenosti i sebavedomie panovníčky. Zároveň si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších vládcov vtedajších krajín vďaka svojej zodpovednosti a pevnej vôli. Volila zlatú strednú cestu a vyhýbala sa zbytočným konfliktom.
18. augusta v predvečer svadby syna Petra Leopolda, manžel František Lotrinský nečakane zomrel. Vlády sa ujal syn Jozef II. a jeho matka mu pomáhala ako spoluvládkyňa. Zaostalú monarchiu, ktorú kedysi cisárovná zdedila, zanechala svojmu synovi po štyroch desaťročiach vlády silnú a zreformovanú.

Reformy Márie Terézie

Školské reformy
Zaviedla sa povinná 6-ročná školská dochádzka. V roku 1777 bol vydaný nový školský poriadok pod názvom Ratio Educationes. Jeho vypracovaním bol poverený bývalý jezuita Jószef Urményi. Školy sa delili na ľudové, tie sa delili ešte na tri typy a to triviálne, hlavné a normálne. Ďalej mestské školy, v ktorých sa predmety vyučovali v rodnom jazyku. Latinské školy a gramatické, gymnázia, univerzity a lýceá.
Hospodárske reformy
Bol vydaný urbársky patent, v ktorom sa ustanovili povinnosti poddaných voči zemepánovi. Zlepšilo sa tak sociálne postavenie poddaných.
Vojenské reformy
Zriadila sa vojenská povinná služba. Vojaci dostávali žold, stravu a mali nárok na dovolenku. Armáda dostala novú techniku.
Súdnické reformy
Panovníčka zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty. Pred súdom si boli všetci rovní, aj poddaní mali právo na obhajcu.
Zdravotnícke reformy
Uskutočnila sa kontrola lekárskych diplomov. Bolo nariadené očkovanie proti ovčím kiahňam.
Cirkevné reformy
Cirkev sa dostala pod štátny dozor. Bolo zavedené zdanenie cirkevného majetku.
Reformy finančníctva
Začali sa raziť toliare, tzv. tereziánske toliare. A v roku 1762 boli vytlačené prvé papierové peniaze.

Mária Terézia sa s manželovou smrťou vyrovnávala len veľmi ťažko, aj keď za ich života jej bol občasným záletníkom. Pre ňu bol jediným mužom jej srdca. Utiahla sa do ústrania, rozdala šperky a do konca života už chodila len v čiernom. Nechala si ostrihať vlasy a každý mesiac osemnásteho navštevovala až do konca života hrobku svojho manžela.
Keď v roku 1780 prechladla na poľovačke, vedela, že už umiera. Pri jej posteli vtedy smeli ostať len jej syn Jozef II. a osobný lekár. Nechcela, aby ju tak videli jej deti. Vraj krátko pred smrťou ešte vstala, prešla k pohovke, kde si sadla a naposledy vydýchla.
Bol 29. november 1780 a do sveta sa rozletela správa, že Mária Terézia, z Božej milosti rímska cisárovná vdova, kráľovná Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slavónie, Galície, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Burgundska, Štajerska, Korutánska, markgrófka Moravy, veľkovojvodkyňa Toskánska a ďalších, už nie je na tomto svete.

Ako povedala jej dcéra Mária Anna:
,,Ona je šťastná, ale my nešťastní. Stratili sme najlepšiu zo všetkých matiek.“

 

Vaša Iwka

 

https://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%A1ria_Ter%C3%A9zia