Bola raz jedna smutná žena, ktorá nemala pravú ruku a všetci jej ubližovali.

Našla majstra bojových umení, ktorému sa posťažovala. Majster jej povedal, že ju bude učiť,  aj napriek jej handicapu, ale musí byť veľmi trpezlivá. Žena sa rozhodla, že urobí všetko preto, aby sa jej život zmenil.

Tak začala výuka. Majster naučil ženu jednu techniku boja a povedal. “Túto techniku sa budeš učiť, kým nepoviem.” Žena pristala.

O pár mesiacov prišla žena k majstrovi a hovorí. “Majster, chcela by som sa učiť ďalšie techniky. Túto techniku už zvládam celkom dobre. Aj napriek tomu, že nemám pravú ruku, cítim sa v tréningu výborne.” Majster sa len nemo pozrel a ukázal, že má cvičiť ďalej.

O ďalších pár mesiacov sa to zopakovalo a žena bola už zúfalá. Zrazu k nej pritúpil majster a povedal. “Pôjdeš za náš tím bojovať v súťaži.” Žena bola ohromená. Veď vie len jednu techniku. Ako by mohla súťažiť. Nakoniec na naliehanie majstra, súhlasila.

Na súťaži vyhrávala jeden turnaj za druhým a vyhrala aj celú súťaž.

Po súťaži prišla žena za majstrom a opýtala sa. “Ako je možné, že som to všetko vyhrala? Veď viem len jednu techniku.”

Majster sa zamyslel a povedal žene. “Za tvojím víťazstvom sú dve veci. Prvá. Veľmi si sa snažila a poctivo trénovala. Druhá. Proti technike, ktorú som ťa naučil je len jedna jediná účinná obrana, alebo protiútok. Chytiť protivníka za pravú ruku.”