Telo ako spojenec

shutterstock_646493059

Poslednú dobu ako by sa roztrhlo vrece s rôznymi kurzami, školeniami, workshopmi na tému životné šťastie a spokojnosť. Nabádajú nás k zmene myslenia, postojov, učia nás pracovať s emóciami. Sebarozvoj ako téma je určite v poriadku, človek je od prírody tvor zvedavý a tvorivý. A tvoriť seba je jednou z najkrajších možností.

Inteligencia a schopnosť premýšľať sú často dávané na prvé miesto. Zvykli sme si o tom, čo nás trápi a čo nám nevyhovuje až príliš premýšľať. Mozog má neuveriteľnú vlastnosť – dokáže o čomkoľvek presvedčiť nielen naše okolie, ale predovšetkým nás samé. Táto schopnosť klamať sebe i ostatným je typická pre takzvané postkokvistálne obdobie ( z anglického „conquest“ – dobyť). Zvieratá dokážu akurát príležitostne predstierať zranenie, aby odlákali predátorov od svojich mláďať a ich schopnosť klamať je obmedzená jedinou podstatnou príčinou – nevedia rozprávať. My ľudia sme po stáročia vychovávaní k tomu zľahčovať ostatné zmyslové, behaviorálne a intuitívne informácie, aby sme sa plne zamerali na to, čo nám hovoria.

Terapeuti a výskumníci Karla Mc Laren, autorka knihy Reč emócií a Daniel Goleman, autor Emočnej inteligencie spochybňujú stáročia prehnaného dôrazu na racionalitu v našej kultúre.

„Spoje medzi amygdalou a šedou mozgovou kôrou sú predmetom boja alebo dohôd o spolupráci medzi hlavou a srdcom“, píše Goleman.

Pritom následky týchto dohôd, okamžité či odložené, dokážeme pocítitť iba vo svojom tele a to len za predpokladu, že sme pri tom skutočne fyzicky prítomné. To znamená, že v danej chvíli dokážeme naplno vnímať pocity v našom tele. Každá myšlienka vyvoláva v našom tele odpoveď.

Pokiaľ pri rozhodovaní ostávame viac v „hlave“ a nepripisujeme veľký význam tomu, čo sa s nami fyzicky v tej chvíli deje v skutočnosti, naše telo si všetko, čo sa s nami deje pamätá a časom začne jednať ako autonómna jednotka v snahe ochrániť sa pred následkami našich rozhodnutí.

Takto vznikajú nepríjemné a život strpčujúce vzorce správania, ktoré nám bránia v dosahovaní spokojnosti a naplnenosti v živote. Žiadna z nás sa vedome nerozhodne škodiť sama sebe tým, že napríklad žije s tyranom, fajčí alebo sa nadmerne prejedá. Tieto nevyhovujúce vzorce správania v nás vznikajú vo chvíľach, keď sa „rozumne“ rozhodneme napriek tomu, že naše telo v tej chvíli vyslovenene kričí a volá o pomoc.

Naučme sa ho počúvať. To, ako sa v danej chvíli pri rozhodovaní o sebe samých cítime, je predzvesťou toho, ako sa nám bude v budúcnosti s dôsledkami našeho rozhodnutia žiť.

 

S láskou Nel

 

Facebook komentár
Nel Valentová

Nel Valentová

Mám rada spájanie protikladov, v každom nedorozumení vnímam zároveň príležitosť k rastu a pochopeniu.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.