Jedného dňa sa žena ráno prechádzala po brehu mora. More bolo búrlivé a pred úsvitom vyhodilo na breh množstvo morských hviezdic. Hviezdice mali len málo času, pretože ich život patrí moru a silné slnko, ktoré každé ráno zaleje pláž, ich zahubí. No v tejto chvíli bol vzduch ešte čerstvý a hviezdice stále žili. Žena urobila zopár krokov, zobrala jednu hviezdicu a hodila ju naspäť do mora. To isté urobila s ďalšou hviezdicou, potom s ďalšou…

Vtom sa pri nej pristavil muž, ktorý sa prechádzal po pláži a nechápavo sa na ženu zahľadel s otázkou: “Čo to robíte? Sú tu tisíce hviezdic… Koľkým z nich dokážete pomôcť? Aký to má zmysel?”

Žena ostala potichu, pomaly podišla k ďalšej hviezdici, hodila ju do mora a potom povedala:

“Pre túto hviezdicu to zmysel má.”