Každé ráno sa budíme s očakávaním, čo prinesie nový deň. Verím, že častejšie s tým pozitívnym než negatívnym.
Očakávame, že veci pobežia v rámci zabehnutých koľají, že pôjde všetko podľa možností hladko, že budeme mať príjemný alebo náročný alebo aj oddychový alebo veľmi pracovný deň. Dopredu rozmýšľame, ako to kde bude vyzerať, ako sa tam budeme cítiť, čo tam budeme robiť. Očakávame od ľudí nejaké reakcie a sme rozladení či sklamaní, keď neprídu.

Očakávame, že muž si ráno všimne, že sme smutné a potrebovali by sme jeho pohľad a pohladenie, ale v rannom zhone na to nejako nie je čas a priestor. Prípadne naopak, očakávame, že tak trochu si všetci ráno urobia po sebe poriadok, či dajú svoje veci na miesto a riad do umývačky.
A keď sa naše očakávania nesplnia, máme hneď na začiatku ani nie zlý deň, ale niečo sa v nás usadí, pocit nespokojnosti, nedostatočnosti, pocit, že veci by mohli byť aj lepšie, ale nie sú.

Naše očakávania nám berú radosť z objavovania. Berú nám dar vidieť svet detskými očami bez toho, čo bolo a čo bude. Vidieť len to čo práve teraz je a brať to tak, ako to je. Pozerať sa na každú situáciu ako na niečo, čo tu je bez inej možnosti v daný moment. Precítiť si každú emóciu, nadýchnuť sa, vydýchnuť a ísť ďalej bez strachu, smútku, zlosti, bez toho aby sme urobili niečo, čo by sme už možno o pár okamihov neskôr oľutovali. Precítiť si naplno radosť, smiech, nečakaný úsmev, nečakanú pomoc. A zachovať si v duši ten dobrý pocit z nich.

Ja sama som si dala dnes výzvu. Pondelok, nabitý pracovnými aktivitami, stretnutiami, vybavovačkami, deň, keď viem, že nebudem mať moc času na jedlo a na zastavenie sa, bude môj deň bez očakávaní. Nie prvý ani posledný, o ktorý sa pokúšam. Ale verím, že keď budem skúšať dostatočne často, každý kúsok mňa to pochopí a prijme. Že moje vnútorné šťastie, môj vnútorný pokoj závisí len odo mňa.

Vladi