Jedného dňa prišla žena bojovníčka k  zenovému majstrovi Hakuinovi a spýtala sa ho:

– Kde je nebo? Kde je peklo? A kde sú brány do neba a do pekla?

Žena bojovníčka poznala iba dve veci: život a smrť. Nemala žiadnu životnú filozofiu, iba chcela poznať, kde sú brány – aby unikla peklu a dostala sa do neba.

– Kto si? – Opýtal sa Hakuin.

– Som na čele skupiny žien – bojovníčiek, odpovedala – a cisár mi vzdáva úctu.

Hakuin sa zasmial a povedal:

– Naozaj si vodkyňou žien – bojovníčiek? Veď vyzeráš ako žobráčka!

Tým, čo povedal, sa dotkol ženinej pýchy. Zabudla, prečo prišla, vytiahla meč a chystala sa Hakuina zabiť. A Hakuin sa znova zasmial a povedal:

– Toto je brána do pekla. S mečom, v hneve a so svojím egom ju otvoríš.

Žena pochopila. Utíšila sa a schovala meč. A Hakuin pokračoval:

– A teraz, keď si sa stíšila, otvorila si bránu do neba.

Nebo a peklo sú v tebe. A brány sú v tebe tiež. Stav, v ktorom nie si vedomá, je bránou do pekla. Ak si pozorná a vedomá, otváraš bránu do neba. No ľudia si stále myslia, že nebo a  peklo je niečo, čo existuje mimo nich. Nebo a peklo nie sú po smrti, sú tu a teraz. A brány sú vždy otvorené. V každom momente si volíš medzi nebom a peklom.

 

Prečítajte si tiež: “Ako sa žena pýtala na tri dôležité otázky.”