Dni, ktoré majú byť slávené, prejdú ako voda a v pondelok opäť nastúpime do pracovného kolotoča

Mám chuť napísať básnicky „Postoj chvíľa…“

Vedieť tak aspoň na maličkú minútku zastaviť čas a popremýšľať o všetkom, čo sa nám v starom roku udialo. Popremýšľať o tých, ktorí vstúpili do našich životov. Poďakovať za tých, ktorí náš život opustili po tom, čo nás niečo naučili. Poďakovať za zdravie, ktoré aj keď trošku haprovalo, bolo dobré. Poďakovať za prácu, vďaka ktorej máme mzdu a môžeme okrem odvodov a všetkých povinností uhradiť deťom aj stravu v školskej jedálni, kúpiť sladkosť alebo nejaké nové oblečenie.

Zastaviť sa a zbilancovať všetko, čo sa udialo…

Pouvažovať či má význam dať si nejaké novoročné predsavzatie. Či to opäť nebude len vyslovené a neuskutočnené. Ale na druhej strane, keď si dáme nejaký cieľ do ďalšieho roka, môže to byť pre nás ohromne motivujúce. Viem, že predsavzatia typu prestanem fajčiť, schudnem 10 kíl, začnem cvičiť nijako nefungujú. Zväčša sú odsúdené len na vyslovené predsavzatia, ale ako cieľ bývajú nedostupné.

Skúsme si predsavziať, že sa v budúcom roku budeme viac usmievať. Skúsme byť viac so svojimi blízkymi. Nájdime si viac času na posedenie pri šálke lahodnej kávy, alebo čaju s priateľmi. Skúsme si byť viac oporou v rodine. Tešme sa z maličkosti a posielajme ďalej len dobro a lásku.

“Hm… tiež je to ťažké, ale verím, že to bude pre viacerých cieľom Nového roka 2017.”

 

Viki

 

Prečítajte si tiež: ,,Ako na Nový rok, tak po celý rok”