Barbara Palmerová, milenka anglického kráľa Karola II. a jedna z najvplyvnejších osôb kráľovského dvora. Hovorí sa, že v histórii ostrovnej krajiny boli časy, keď to vladári vedeli na dvore poriadne,,rozpáliť“. Medzi tých najtemperamentnejších jednoznačne patrí kráľ Karol II.
Milovník krásnych žien, mal na svojom dvore množstvo mileniek, ktoré si vydržiaval a venoval im patričnú pozornosť. Jeho manželka sa len nemo prizerala a v tichosti tolerovala bujarý život svojho manžela. Bola svedkom rivality medzi milenkami, neustáleho boja o prvenstvo priazne u kráľa.
Mala veľké výhrady hlavne voči jednej
Ženy, čo ovládali kráľa posteľovými praktikami, mali často väčšiu moc, ako samotná kráľovná. Tie ,,najšikovnejšie“ a najzaujímavejšie, čo si vedeli získať srdce kráľa, boli zároveň aj najzabezpečenejšie, na dlhé roky dopredu. Tou, ktorá viedla prvenstvo pred ostatnými, bola Barbara Palmerová.
Barbara Palmerová sa mohla pýšiť prvenstvom
Barbara sa narodila 27. novembra 1640 ako jediné dieťa Williama Villiersa a jeho manželky Mary Bayning. Nemala ani tri roky, keď jej otec zomrel na zranenia utŕžené v boji. Ona s matkou ostali vo finančnej núdzi.
Z Barbary vyrástla krásna mladá žena, ktorá si užívala život plnými dúškami. Vysoká, bruneta s mierne šikmými fialkovými očami, s alabastrovou pokožkou a zmyselnými ústami, bola považovaná za jednu z najkrajších žien svojej doby. Hovorí sa, že jej prvým milencom bol milenec jej matky. Veľmi skoro pochopila, aké zbrane treba využiť, aby sa finančne zaistila. Podarilo sa jej to v prípade dobre situovaného Rogera Palmera. Jeho otec ho varoval, pred Barborou a zakazoval mu s ňou sobáš. Márne.
Svadba sa konala 14. apríla 1659. Vzťah nevyšiel a už o tri roky žili oddelene. Možno aj preto, že už po roku manželstva sa Barbara stala kráľovou milenkou. Ešte keď bol kráľ Karol II. vo vyhnanstve, padla mu do oka krásna Barbara. Bol ňou natoľko očarovaný, že si ju nechal po svojom boku aj keď sa vrátil na anglický trón. Aby si uzmieril jej manžela Rogera Palmera, udelil mu titul grófa Castlemaine.
Z Barbary vojvodkyňa z Clevelandu
Z Barbary stala vojvodkyňa z Clevelandu. Barbara bola povestná nielen očarujúcou krásou, ale aj milostnými aférami. Využívala uvoľnené mravy na kráľovskom dvore s kráľovým súhlasom. Často išlo o bezvýznamných mužov. Stačilo, že sršali vtipom, alebo mali zaujímavý vzhľad. Karol II. bol o jej vzťahoch informovaný, avšak nič nenamietal, ba naopak, dobre sa na tom zabával. (Nebol povestne žiarlivý ako Henrich VIII., ktorý dával manželky za neveru popraviť…)
Bola to najchamtivejšia a najprefíkanejšia žena na kráľovskom dvore
Barbara mala prívlastok najchamtivejšej a najprefíkanejšej ženy na kráľovskom dvore. Bola niečo ako francúzska madame de Pompadour. Jej materiálne požiadavky boli také vysoké, že ju prezývali ,,národné nešťastie“. Kráľ ju za jej služby kráľovsky oceňoval. Mala sokyne, ktoré sa úpenlivo snažili dostať tak vysoko, ako ona. Ale aj iných nepriateľov. Jedným z nich bol Karolov najbližší poradca Edward Hyde, ktorý ju nemal v láske. Najväčšia nenávisť však bola medzi ňou a kráľovou manželkou Katarínou. Keď už hádky ich dvoch kráľa unavovali, našiel novú si milenku, krásnu Frances.
S novou milenkou sa o vplyv na kráľa priateľsky podelili
Na príchod novej milenky a konkurentky na ,,scénu“ Frances Stewartovej, Barbara nebojovala. Naopak, získala si jej priateľstvo rôznymi lichôtkami a drahými darčekmi. A o svoj vplyv na kráľa sa priateľsky podelili.. 🙂
Barbara bola promiskuitná a svoj ženský vplyv vedela k svojmu prospechu patrične využiť. A i keď postupne starla a kráľ mal mladučkých mileniek nadostač, priazeň kráľa si udržala až do konca jeho života. Porodila celkom šesť detí, ktoré kráľ uznal za svoje. Všetky dostali meno Fitzroy – potomok kráľa”. Údajne ich kráľ ako malé veľmi rád uspával.
Keď zomrel Barbarin právoplatný manžel Palmer, vydala sa opäť, za generálmajora Robert Feildinga, neskôr obvineného z bigamie.
Najslávnejšia milenka Karla II., vojvodkyňa z Clevelandu – Barbara Palmerová zomrela v roku 1709, pravdepodobne na poruchu obličiek, tzv. vodnateľnosť.
Pozn.
Keď Karol II. zomieral, poprosil svojho brata a nástupcu Jakuba II. o zhovievavosť voči jeho milenkám a nemanželským deťom. Prosil ho, aby sa o nich dobre postaral. Jakub bol však iný ako Karol. Bol priveľmi šetrný a neznášanlivý. Žiadna z Karolových mileniek nenašla u neho milosť, a preto sa postupne z dvora vytratili.
Vaša Iwka