Bojnický zámok, turistické lákadlo, čarokrásny zámok, ktorý nemá páru. Je jedným z navštevovanejších a najkrajších zámkov nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe, vyhľadávaný návštevníkmi z celého sveta. Zámok je klenotom Bojníc, mestečka pri Prievidzi v trenčianskom kraji.
Patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Dnešný majestátny zámok, bol kedysi dreveným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho rod Poznanovcov prebudoval na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa hradu zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po ňom sa vystriedali ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Neskôr ho vlastnili Thurzovci, tí ho prestavali na renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov ho získali Pálfyovci a hrad dostal barokovú podobu. Posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfy, hrad prebudoval na romantický zámok podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire a talianskej architektúry. Posledná prestavba vraj trvala 22 rokov.
Po smrti grófa Pálfyho vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace, kúpila firma Baťa. Po vojne pripadli štátu. V súčasnosti sú v zámku zbierky umelecko-historického múzea. V expozícii môžeme vidieť pôvodné zariadenie a umelecké predmety z prelomu 19. a 20. storočia. Súčasťou prehliadky zámku je návšteva kvapľovej jaskyne pod zámkom, s ktorou je prepojená 26 m hlboká hradná studňa. V letných mesiacoch je príjemným osviežením pre návštevníkov, je v nej 8 až 14 stupňov Celzia.
Okolie zámku je nádherné. V romantickom parku sa nachádza lipa, ktorú zasadil podľa povesti Matúš Čák Trenčiansky. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Kráľ Matej Korvín usporadúval pod lipou veľké hostiny a porady. Je to lipa kráľa Mateja.
Na zámku sa koná množstvo podujatí, vďaka ktorým je možné spoznať históriu zábavnou formou. Hlavne cez prázdniny si môžu rodičia s deťmi vybrať z bohatej ponuky. Jedinečnú atmosféru možno zažiť aj počas nočnej prehliadky zámku. Z množstva podujatí organizovaných v zámku je asi najznámejší Medzinárodný festival duchov a strašidiel, ktorý sa pravidelne organizuje koncom apríla a začiatkom mája. Ďalším lákadlom v okolí zámku sú predstavenia skupiny historického šermu. V priestoroch zámku sa zas konajú rozličné kultúrne a spoločenské podujatia, koncerty vážnej hudby.
V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Legenda
K zámku sa viaže povesť o čiernej pani, podľa ktorej mladý zámocký pán obvinil svoju ženu z nevery. Aby dokázala svoju nevinu, skočila z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Miesto smrti v hĺbke však údajne vzlietla do nebies a potrestaní boli zloprajní príbuzní.
Zaujímavosť
Ján Pálfy – nenávidený, preklínaný, nepochopený pán…
Hovorí sa, že Ján Pálfy dal prestaviť zámok kvôli francúzskej kontese de Jan Ville, do ktorej bol zamilovaný.
Gróf obdivoval gotickú architektúru stredného a južného Francúzska, ako aj renesančnú architektúru severného Talianska. Možno aj to ho priviedlo k myšlienke prestaviť staré sídlo svojich predkov na reprezentačný a romantický zámok, kde by mohol v budúcnosti umiestniť svoje bohaté umelecké zbierky. Vraj gróf Ján Pálfy bol čudák, ktorého chceli príbuzní dať vyhlásiť za nesvojprávneho, dokonca sluhovia ho preklínali pre zlé zaobchádzanie a nízke platy. Keď bol v Benátkach všimol si u jedného majstra zlatý strop a taký si dal urobiť vo svojom zámku, v tzv. Zlatej sále, ktorá dnes slúži na slávnostné príležitosti, hlavne na uzavretia sobášov. Gróf bol znalec a veľký milovník umenia, zberateľ s jemným, vycibreným vkusom, ktorého obľubovali najmä starožitníci a umelci. Jeho želaním bolo, aby po jeho smrti boli všetky vzácne predmety sprístupnené za účelom muzeálnych prehliadok, aby sa nepoškodili a nestratili.
Tesne vedľa neprehliadnuteľného rozprávkového zámku, v krásnom prostredí, sa už od roku 1955 rozprestiera naša najstaršia zoologická záhrada.