Mala som na sebe biele tričko s Winnie the Pooh výšivkou v čiernej farbe. Kúpila som ho tento rok v Disney a to bola to najviac módna vec, akú si sedem ročné dievča mohlo kúpiť na mieste, ktoré preteká glitrami a korunkami a pár horskými dráhami. Ako som kráčala, môj blond bob sa poskakoval so mnou a v mojej hlave som bola najcoolovejšie decko v meste, na sebe rovnaké džínsové šaty ako moja sestra, ktorá bola o desať rokov staršia ako ja a vždy bola všetkým, čím som chcela byť a všetkým, čomu som nikdy nemohla rozumieť.

S mojou rodinou sme boli na strednej škole na zhromaždení mojej sestry pre najvyššie ročníky, aby sme ju videli tancovať na Gap reklamu z tohto obdobia. Zatiaľ čo sa ostatní študenti strápnili rutinami na “I’ll Be Missing You” a tancovali v špicatých podprsenkách ako Madonna, moja sestra a všetci jej kamaráti ohromili telocvičňu v pestrých svetroch a modrých džínsoch. Ona bola podstatou toho, čo znamená byť cool, módny a štýlový a aj keď musím priznať, že veľká časť môjho života sa točí okolo týchto vecí, nič o nich neviem.

O štrnásť rokov neskôr, stále uchvátená štýlom, je tento môj vzťah oveľa zložitejší. Jedná sa o kompletnú a komplexnú rovnováhu medzi tým, že som úplne a skutočne posadnutá tým, čo mám na sebe (aj keď len v okamihu) a plnou skriňou – alebo obsahom tejto skrine rozhádzaným po podlahe, posteli, stoličke, a všetkých ďalších dostupných povrchoch – s príliš známou panikou, ktorá by sa dala zhrnúť ako “NEMÁM SI ČO OBLIECŤ.”

Predpisujem štýl ako náboženstvo alebo vysoko návykovú drogu. Nie je to však žiadny opiát. Namiesto toho je to rozhodujúca, interaktívna vyššia moc. Štýl nám môže dať pohľad na svet cez ružové okuliare. Doslova. Celý svet štýlu je tu na to, aby bol cítený, dotýkaný, objímaný a dokonca aj aby odpudzoval. Vždy, keď sa zdá, že všetka kreativita bola použitá a už nezostalo nič, že nákupy v Acne boli obrovským plytvaním, pretože tento štýl jednoducho nebude fungovať – stane sa najlepšia vec: zmení sa sezóna.

Alebo inšpirácia príde formou starnúceho páru, ktorý kráča po chodníku v doplňujúcich sa (ale nie úplne rovnakých) outfitoch. Alebo, v mojej, v niektorých dňoch náročnej, iné dni zábavnej práci v butiku, zákazníčka vyjde z kabínky a na sebe má kúsok, ktorý som zavrhla hneď, ako som ho prvýkrát uvidela a ona sa tvári, ako keby si na seba obliekla čisté zlato, a celé moje vnímanie tohto kusu sa zmení.

Rovnako ako žena, ku ktorej vzhliadam najviac – vždy desať rokov predo mnou – štýl sa zdá byť nedosiahnuteľný. Usilujem sa oň a neuveriteľne po ňom túžim, ale vyzerá to tak, že nikdy nie som schopná úplne dosiahnuť to, čo má moja sestra. Vždy sa to môže zlepšiť alebo prevrátiť. Je to frustrujúce a (z dôvodov, ktoré niektorí nikdy nepochopia) mi to láme srdce. Ale tvorivosť, proces skúšania si siedmich topov a trinástich párov topánok predtým, ako nájdem tie pravé napriek tomu, že som si vybrala oblečenie týždne vopred a stála inšpirácia z tých nepravdepodobných miest je to, čo chápem ako štýl. Môj názor sa môže zajtra zmeniť, pretože krása je o nevedení.

Written by Rebecca Day. http://www.manrepeller.com/2014/12/define-style.html