Diana Vreeland – legendárna módna redaktorka z Harper’s Bazaar a American Vogue.

Žena s výraznou individualitou.

Mala charizmu, majestátnosť, intuíciu a nenapodobiteľný štýl. Bola to drobná, štíhla dáma s výraznými črtami, vyznačujúcimi sa veľkým nosom. Od tridsiatych do osemdesiatych rokov minulého storočia bola považovaná za kráľovnú módneho sveta. Dokázala si užívať život až do konca. Luxus, výstrelky a zábava patrili k jej životu. Sama hovorila:

,,Nikdy nemusíte mať strach, že ste vulgárni. Majte strach, že ste nudní.“

Diana Vreeland sa narodila v roku 1903 v Paríži, žila v New Yorku a vo veku dvadsaťjeden rokov sa vydala za bankára. Keď mala tridsaťtri, začala spolupracovať s časopisom Harper′s Bazaar. V šesťdesiatych rokoch, v čase noviniek ako minisukne, antikoncepčná tabletka, či Beatles, sa menil aj módny svet. A práve vtedy sa stala Diana šéfredaktorkou časopisu Vogue.  Získala si novú generáciu čitateliek, drzých, neúctivých, presne takých, ako bola ona sama.

Samozvaná cisárovná módy hovorila americkým ženám ako sa obliekať. Mala neuveriteľný inštinkt vycítiť nové nádeje. Ako prvá umiestňovala na titulné stránky časopisu celebrity a tiež kreácie mladých ešte neznámych návrhárov.  Ilustráciu časopisu v tom čase zverila mladému Andymu Warholovi. Inštinktívne vytušila, že tento ,,divný“ mladík má pred sebou sľubnú budúcnosť. Takisto na svetlo sveta uviedla fotografa Davida Baileya a Richarda Avedona, ktorí ju s láskou nazývali ,,šialená teta“. Avedon s ňou spolupracoval takmer pol storočie.

V časopise dávala priestor aj ženám, ktoré neboli zrovna typickými kráskami, ale vyžarovali svojou osobnosťou. Patrili k nim Anjelica Hustonová, Barbra Streisand, Cher, Twigy a mnohé ďalšie. Napokon taká bola i ona sama.

Mala výstredný, priam bláznivý talent.

Diktovala pravidlá štýlu. Chodievala oblečená v netradičných tunikách, dlhých takmer po zem, v rolákoch a čiernych pletených nohaviciach. Svoje havranie vlasy nosila upravené v štýle osemnásteho storočia tak, aby rámovali jej predĺženú ,,konskú“ tvár, čo zvýrazňovalo jej veľký nos.

Tvrdila, že elegancia je vrodená a nemá nič spoločné s tým, či ste dobre oblečení. V tom čase sa s ,,cisárovnou“ Vogue bolo ťažké stretnúť. Istá mladučká budúca modelka, čo mala s Dianou dohodnuté stretnutie, opísala svoje pocity takto:

,,Už v čakárni pred vstupom do kancelárie som cítila, ako dverami preniká jej silná majestátnosť. No keď som vstúpila, bola som úplne paralyzovaná. Všetko bolo jasne červené, bolo tam neskutočne veľa umenia a k tomu obrovské čiernobiele fotografie krásnych dievčat. Vtedy som v rohu zbadala telefonujúcu Dianu. Mala čierne vlasy, dlhé ruky, kostnaté prsty s extrémne červeným lakom na nechtoch a množstvo náramkov zo slonoviny siahajúcich až po lakte. Líca mala namaľované silno jasnočerveno, v dvoch malých kruhoch a tvár napudrovanú na bielo. Úžasný profil pôsobil skoro ako kakadu. Stretnutie s ňou bolo magické…“ /Pat Cleveland/

Diana Vreeland bola múdrou a bystrou pozorovateľkou svojej doby. Len ona mohla tvrdiť, že je lepšie nosiť svetre naopak, pretože tak sú slušivejšie. Jedine Diana si dovolila povedať Hitlerovi, pri stretnutí v tridsiatych rokoch v Monaku:

,,Tie fúzy sú príšerné. Sú naozaj nevydarené.“

Bola súčasťou prominentnej spoločnosti. Nosila šaty od priateľky Coco Chanel. Jackie Kennedyovej vyberala šaty na inauguráciu. Wallis Simpsonovej zas predala spodné prádlo zo svojho butiku v čase, keď hľadala niečo neobyčajné na noc, ktorú mala stráviť s kráľom. Objavila mladučkú Twiggy a urobila z nej tvár šesťdesiatych rokov. Zbožňovala atypickosť, považovala ju za prednosť.  Oslavovala veľký nos Barbary Striesand, tiež zverejňovala fotky modeliek s príliš dlhým krkom, či krivými zubami.

Zo svojho detstva si Diana spomína na matku ako na krásnu ženu, z ktorej však vyžarovala tvrdosť. Nikdy spolu nenadviazali blízky vzťah. Ich nezhody boli zapríčinené matkinou kritikou. Svojej dcére hovorila, že je škaredé káčatko, či príšera.

Diana si o sebe v detstve myslela, že je „najohavnejšia vec na svete“. Až keď stretla svojho budúceho manžela Tomasa Reeda Vreelanda, sa konečne cítila krásna a príťažlivá, odhliadnuc od toho, čo hovorila jej matka.  Prežila obojstrannú lásku.

Avšak ako matka dokonalá nebola. Jej dvaja synovia na ňu síce spomínajú s láskou, ale tiež ako na občasnú chladnú prítomnosť. No pre iných zas bola ako horúca sila prírody. Diana Vreeland neznášala, keď boli ľudia nudní.

Ako šéfredaktorka Vogue oživila svet módy oslavovaním jedinečnosti a nie všeobecnej krásy. 

Tvrdila, že nedokonalosť je najzaujímavejšia časť krásy.

Nemusíte byť krásna. Nedlhujete svoju krásu nikomu. Žiadnemu mužovi, ani deťom.

Diana bola v práci tvrdá, nekompromisná, originálna a už vôbec nie obyčajná. Šokovala svojou predstavivosťou a originalitou. Jedinečný pohľad na svet dokázala preniesť do sveta módy.

,,Existuje len jeden dobrý život a to je ten život, o ktorom vieš, že ho chceš a sám si ho vytvoríš.”  

Zomrela v roku 1989 na srdcový infarkt.

Vaša Iwka

Zdroj: Nejvlivnejší ženy naší doby: Chiara Pasqualetti Johnson
https://www-theguardian-com
Foto: Flickr
https://www-theguardian-com.translate.goog/artanddesign/2018/oct/14/big-picture-andy-warhol-diana-vreeland-new-york-1976-annie-leibovitz?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc