Gejše sú tradičné japonské ženy, spoločníčky solventných pánov ovládajúce rôzne umenia a spôsoby konverzácie. Krásne ženy s bielym make-upom a ikonickým účesom neoplývajú len krásou, ale aj pôvabom a inteligenciou. Aj keď sa mnohí mylne domnievajú, že tieto japonské „zabávačky“ sú len ženy ľahkých mravov, nie je to pravda. Stať sa gejšou vôbec nie je jednoduché. Ich postavenie je vážené a uznávané.
História
Gejše sa stali symbolom japonskej kultúry, krásy, disciplíny už v 13.storočí. Spočiatku to ale boli muži nazývaní taikomochi. Ich úlohou bolo zabávať svojho pána a viesť s ním konverzácie. Až v 18.storočí sa gejšami stávali ženy a postupne prevyšovali počet mužov. Pôvodne boli tieto japonské umelkyne asistentkami oiranov – kurtizán z vyššej spoločnosti. Gejše mali nariadené predpisy, ktoré im bránili mať vzťah so svojimi zákazníkmi. V 19.storočí však nahradzovali oirany, pretože boli lacnejšie a dostupnejšie. V 20. rokoch 20.storočia sa ich počet po celom Japonsku zvýšil na takmer 80 tisíc.
Školy pre gejše
Na to, aby sa mohli stať mladé dievčatá symbolom tradície, bol potrebný náročný tréning. Ten začal približne v ich pätnástich rokoch v dome okija – dom gejší, ktorý vlastní žena. Mladé dievčatá sa od senioriek učili, ako sa správať, viesť dialógy, vystupovať, klaňať sa, tancovať a hrať na trojstrunovom nástroji.
Okrem toho sa učili ovládať aj slušné vyjadrovanie v prízvuku ich oblasti, chodiť ladne v kimone a správne nalievať saké – ryžové víno. Tieto aspekty najskôr ovládajú ako žiačky maiko, po takmer piatich rokoch sa už pod dohľadom skúsenejších žiačok ponárajú do tajov umenia gejší. Po ukončení tréningu maiko vymení červený golier na kimone za biely, a tak sa stáva dospelou gejšou.
Make-up
Aj keď sa make-up nanesený v bielej farbe zdá jednoduchý, jeho aplikovanie je časovo náročné. Biela prášková pasta sa nanesie na tvár a krk, obočie je zvýraznené čiernou farbou. Maiko si okolo očí nanáša ešte červený odtieň. Pri ikonickej červenej pere si gejše maľujú hornú aj dolnú časť, maiko len spodnú, aby to pôsobilo nevinnejšie. Pri oboch je podstata líčenia pier zachovaná tak, aby vytvorili ilúziu kvetného puku. Po troch rokoch si maiko mení makep-up, aby bol viac tlmený a symbolizoval zrelosť.
Vlasy
Špecifické účesy si vyžadujú veľa času na úpravu. Kým gejše môžu používať parochne, maiko používajú len svoje vlasy a musia si ich dôkladne upraviť. Spia len na špeciálnych vankúšoch, aby si účes nepoškodili. Na dokončenie vzhľadu pridajú ozdoby podľa ročného obdobia nazývané kanzashi.
Kimoná
Kimoná gejší sú odlišné od kimona priemernej Japonky. Nosia sa dlhé kvalitné kimoná, farba a vzory závisia od ročného obdobia a udalosti. Maiko nosí farebné kimono s dlhým rukávom, aby svojou pestrosťou odviedlo pozornosť od nedostatku jej vedomostí a skúseností. Gejša nosí jednoduchšie kimono s krátkym rukávom. Tým sa naznačuje jej zrelosť. Jedno kimono môže vážiť až 10 kilogramov a na jeho viazanie je potrebná mužská sila. Súčasťou odevu sú farebne zladené opasky a tradičné japonské dreváky.
Život týchto všestranných umelkýň má aj dnes niekoľko obmedzení, prísnych pravidiel, no naďalej sú dôležité pre zachovanie japonskej tradície a kultúry. Ich počet je v súčasnosti výrazne nižší. Za úpadkom stojí aj vplyv druhej svetovej vojny, strácajúci sa záujem o tradičné umenie, ale aj vysoké finančné nároky.
Byť gejšou znamená mať doživotné poslanie a ďalej ho rozvíjať.
Dnes zvedaví turisti v japonských mestách navštevujú najmä luxusné reštaurácie a čajové domy, ktoré sú vďaka svojmu tradičnému spôsobu podnikania vysoko exkluzívnymi miestami na stretnutie s gejšami. Tie si môžu objednať u majiteľa mesiac dopredu a cena za ich spoločnosť je naďalej vysoká. Interakcia s modernou gejšou vedie k poznaniu tradičnej pohostinnosti v japonskej kultúre.
autor: ivana
Zdroj: https://blog.japanwondertravel.com/the-history-of-geisha-25214
https://www.toki.tokyo/blogt/2016/8/2/the-history-of-geisha-in-japanese-culture
dokument: The Makanai, Netlflix
