Vieme, že Mária Terézia bola najvýznamnejšou ženou habsburskej dynastie, cisárovnou, vojvodkyňou, panovníčkou a reformátorkou. Ženou, čo porodila 16 detí a pritom stihla vládnuť. Vďaka bohatej korešpodencii medzi ňou a deťmi, tiež denníkom a pamätným listom vtedajších súčasníkov, mohli historici vytvoriť obraz o jej súkromnom živote.
Materinská cisárovná?
Mária Terézia je opisovaná ako materinská cisárovná. Deti vyrastali v harmonickom prostredí a dostávali všetko, čo potrebovali. O výchovu a vzdelanie sa starali pestúnky, vychovávateľky, guvernantky a učitelia. Všetko riadila Mária Terézia, na svoju dobu pokroková matka. Jej ,,krédom“ bola poslušnosť, zbožnosť a denný režim. Okrem vzdelania, sa deti učili hygienickým zvykom, mali pravidelnú stravu a trávili dostatok času na čerstvom vzduchu.
Deti mali relatívne všetko, no chýbala im materinská láska. Pri prísnej výchove toľkých detí si tento ,,luxus“ od matky užívalo len máloktoré. A navyše niektoré deti boli poslušné, iné zas problémové, tak ako dcéra Mária Antoinetta. Rozkošné dievčatko a budúca francúzska kráľovná, sa narodilo pätnáste v poradí, ako posledná z dcér Márie Terézie.
Malá princeznička vyrastala v rodinnom prostredí, kde veselo šantila so svojimi súrodencami. Bola neuveriteľne pôvabná, veselá a hravá. Svojim utešeným vzhľadom si ľahko získavala sympatie ľudí. No nechcelo sa jej učiť. Nejavila záujem o jazyky, ani o čítanie kníh a správala sa rozmarne a detinsky.
Mária Antoinetta bola síce krásna a príťažlivá, ale zároveň ľahkomyseľná dcéra, čo potrebovala dospieť. Keď sa začalo uvažovať o jej vydaji, dobiehalo sa zameškané. Doučovali ju jazyky, dvornú etiketu, vylepšovali tanec, chôdzu, snažili sa zmeniť ľahkovážny prístup k životu. Bolo treba učiniť z nej mladú dámu.
Politicky najvýznamnejší ťah Márie Terézie
Svadbou mladučkej štrnásťročnej princeznej Márie Antoinetty s o necelý rok starším francúzskym následníkom trónu a neskorším kráľom Ľudovítom XVI., vyvrcholil politicky asi najvýznamnejší ťah Márie Terézie, tzv. renversement des Alliances, zvrat aliancií, čím sa ukončilo nepriateľstvo s Francúzskom. Mária Terézia tak učinila ,,výhodný obchod“, pretože na tomto spojenectve veľmi záležalo.
Avšak matka ešte netušila, aké problémy nastanú. Márii Antoinette sa ponúkal rozprávkový život na jednom z najskvostnejších dvorov vtedajších čias. A ak si však vtedy myslela, že sa ,,zbaví“ matkinho neúprosného poúčania, napomínania a vysvetľovania, tak sa mýlila. Neskončilo sa to ani po svadbe, ba ani, keď sa stala kráľovnou. Už fakt, že prvé roky neprichádzal na svet žiadny dedič trónu, bol pre Máriu Teréziu znervózňujúci.
Dcéra jej musela v listoch popisovať, ako s manželom žijú, či je všetko tak, ako má byť. Musela jej hlásiť, či už nastali príznaky tehotenstva, alebo prišla tzv. ,,generálka“ /menštruácia/. Kritizovala ju za výstredný život plný zábavy, aký viedla na dvore. Pripomínala jej úlohu manželky a kráľovnej, priviesť na svet v prvom rade dediča trónu. Mária Antonietta na matkine výčitky občas odpísala, v nič nehovoriacom štýle, že sa nemusí obávať. Ale Mária Terézia sa obávala. Na francúzskom dvore mala svojich donášačov a vedela svoje. A čím dlhšie neuspokojivý stav trval, tým viac na dcéru naliehala.
Z odpovedí Márie Antoinetty bola rozpoznateľná naivita a nepripravenosť oboch mladých manželov do života. Matka za všetko vinila dcéru. Vyčítala hýrivý, okázalý život bez manžela, tiež oddelené spálne. Písala jej o svojich obavách, o tom, že má strach z následkov. O tom, že sa rúti do ,,priepasti“, pretože postavenie bezdetnej kráľovnej je neisté a jej neskoršie snahy môžu byť už premárnené. Ale dcéra mala na všetko pripravené utešujúce odpovede. A keď sa Mária Terézia dozvedela, že okrem rozmarného, zábavného života sa začala miešať aj do politiky, napísala jej:
,,To potvrdzuje moje obavy. Veľkými krokmi sa blížite ku skaze…“
Do Paríža poslala osobne syna Jozefa, aby na celú situácie dohliadol. Prišlo sa na to, že k naplneniu manželstva neprišlo z nedostatočného poučenia oboch manželov. Hovorí sa aj o údajnej kráľovej fimóze /zúženej predkožke/. Sexuálny akt bol vraj bez vyvrcholenia. Po ôsmich rokoch sa manželstvo konečne naplnilo a narodili sa im deti. Tým sa malo zabezpečiť postavenie kráľovnej. Avšak francúzska revolúcia všetko zmenila. Mária Antoinetta, musela v listoch neustále trpieť matkinu neúprosnú kritiku. Znášala to ťažko. Postupne prepadla hazardným hrám, neprimerane utrácala za šaty, šperky, čím sa dostala do finančných problémov. Na dvore si vyslúžila prezývku Madame Déficit. Mala nákladný životný štýl, striedala jednu zábavu za druhou. Postupne bola situácia vo Francúzsku neudržateľná a vyžadovala si reformy. Na tróne vládol plachý a neschopný kráľ a ekonomika upadala. Šírili sa rôzne pamflety, s obvineniami na kráľa i kráľovnú.
Udalosti nabrali rýchly spád. Mária Antoinetta akoby naraz dospela. Snažila sa chrániť rodinu. Ale mnohí ju sklamali, ohovárali a z ,,priateľov“ sa stali naraz nepriatelia. Pod vplyvom udalostí sa s rodinou pokúsila o útek, ktorý nebol neúspešný. Kráľ bol popravený ako prvý. Máriu Antoinettu potupne súdili a nakoniec 16. októbra 1793 popravili. Mária Antoinetta a Ľudovít XVI. boli jediní panovníci, ktorých kedy popravili gilotínou. Jej matka, Mária Terézia sa toho už nedožila.
Vaša Iwka
V ďalšej časti: Mária Terézia a dcéra Mária Amália
Prečítajte si tiež: Mária Terézia, čo sú mýty a čo je pravda? Ktoré z jej 16 detí bolo jej miláčikom?
Zdroj: UNTERREINER, K.: Marie Terezie Mýty a Pravdy. Libeznice : Vydavatelství VÍKEND s.r.o., 2018. 190 s.
Foto: Shuterstock
