Ktovie či slovo sukňa je odvodené od slova nasúkať sa (do niečoho). Každopádne je fakt, že do sukní sa niekedy skutočne súkalo. Šaty aj sukne ešte aj moja babička obliekala cez hlavu. Nikdy ju ani nenapadlo, že by si ich mohla obliecť inak. Jedným z historických dôvodov je určite aj čistota a praktickosť. Skúste niekde na hlinenej dlážke obliekať dlhú sukňu odspodu…
V Európe je dnes nosenie sukní takmer výsostne výsadou žien. Jediní z mužov, kto si zachoval z minulosti nosenie sukní vo veľkom, sú Škóti.
Je to druh odevu najnenáročnejší na ušitie, určite aj preto bola jednoduchá sukňa prvým odevom ešte v časoch pravekých. Základný strih je veľmi nenáročný, ale históriou odievania si sukňa prešla rôznymi vývojovými fázami, čo do náročnosti strihovej aj materiálovej. Je známe, že sukní – nielen v stredoveku – sa nosilo niekoľko vrstiev, aby sa dosiahol žiadaný tvar oblečenia. Slovenské ľudové kroje sú tomu dobrým dôkazom. Samozrejme vrstvenie malo svoje výhody aj čo sa týka, odborne povedané, termoizolácie.
Len v 20-tom storočí sukne prešli niekoľkými revolučnými zmenami. Ešte na začiatku storočia sa nosili sukne dlhé až po zem, ženám nesmelo byť vidieť ani členky. Šaty aj sukne boli stiahnuté v páse, korzety boli každodennou súčasťou oblečenia.
S Coco Chanel prišli uvoľnené siluety, rovný pás, šaty boli stiahnuté až okolo bokov. Zároveň sa skrátila aj dĺžka. Sukne siahali pod kolená.
S druhou svetovou vojnou prišiel akútny nedostatok akýchkoľvek materiálov, nielen potravín. Odrazilo sa to aj v móde, dĺžka sukní zostala zachovaná, ale úplne sa zjednodušil strih, takže vládol jednoduchý, mierne sa rozširujúci strih.
Po vojne, v období rokov 50-tych, vládla svetu ženská silueta presýpacích hodín. Znova zvýraznený pás, ale s dĺžkou pod, po alebo tesne nad kolená, kruhový strih. Len si spomeňte na Marylin Monroe. Mužov po vojne rapídne ubudlo, nie je sa čo čudovať, že po smutných vojnových rokoch sa ženy potrebovali páčiť a zaujať svojou ženskosťou.
60-te roky priniesli sexuálnu revolúciu všeobecne. Sukne dosiahli dĺžkovo svoje minimum. Strih do A bol populárny ešte aj v sedemdesiatych rokoch, dĺžka sukní sa pohybovala od ultra mini až po kolená.
Osemdesiatky priniesli emancipáciu žien. Ženy sa chceli vyrovnať mužom, toto ich nastavenie odrážalo aj oblečenie. Úzke, priliehavé sukne a saká s mohutnými ramennými vypchávkami symbolizovali mužskú siluetu.
V 90-tych rokoch štýl nazvaný grunge vniesol do obliekania mužské prvky všeobecne. Úzke sukne všetkých dĺžok vládli svetu, ženskosť sa vytratila. Vojenské topánky sa stali súčasťou bežného šatníka…
Tak si hovorím, že sme už prešli všetkým. V strihoch a najmä dĺžkach sme pokorili všetky rekordy, dnes už sa nám všetko len opakuje. Mení sa najmä materiál a vzory, v tom sa dá ešte experimentovať. Máme dobu, kedy si skutočne môžeme vybrať z dĺžok a strihov tie svoje, v čom sa budeme cítiť najlepšie. Od maxi dĺžok až po mini. Strihy sú túto sezónu vyhratejšie, dostávajú sa do nich zaujímavé detaily. Asymetria je zrejme jeden z prvkov, ktorý by sme v minulosti nenašli.
Takže predsa len niečo, čo tu ešte nebolo :).
P.S: Dva roky dozadu som absolvovala mesiac v sukniach. Ani do postele som nemohla mať oblečené nohavice. Ani do záhrady. Ani na túru. A? Má to niečo do seba. Pamätám si svoje rozpaky, keď som si mohla po tridsiatich dňoch obliecť nohavice. Zvláštny pocit som mala. Ale akonáhle som ich mala na sebe, zviezlo sa to so mnou do starých koľají a nohavice v mojom šatníku vyhrávajú doteraz. Ale v lete, vtedy na sukne a šaty nedám dopustiť.
Vladena
Prečítajte si: Štýlové maličkosti pod vianočný stromček
