
Nedávno som bola na nákupe s klientom- mužom, boli sme vyberať svadobný oblek.
Našli sme ten pravý, dokonca sme vybavili komplet oblečenie na deň “D”, teda prišiel domov aj s košeľou, kravatou, ozdobnou vreckovkou, manžetovými gombíkmi, opaskom aj s topánkami. Oblek bolo treba namieru upraviť podľa našich predstáv, ale keď už bolo všetko hotové, nevesta bola nadmieru spokojná. Štyri hodiny skúšania a vyberania priniesli svoje zaslúžené ovocie a spokojnosť na všetkých stranách. A mne odvtedy vŕta v hlave otázka: Prečo vlastne muži nechodia v oblekoch častejšie? Vyzerajú v nich tak dobre.
Spomenula som si na éru v prvej polovici 20.storočia, najmä pred 2. svetovou vojnou, na čiernobiele filmy, ktoré sme pozerali ako deti. Muži boli v oblekoch, ženy vždy v šatách. Elegancia toho obdobia má pre mňa svoju čarovnú noblesu. Inak sa obliekalo do práce, inak na prechádzku a na večer do spoločnosti ani nehovoriac.
Koľko pozornosti dnes venujeme svojmu oblečeniu? Pre koho, alebo pre čo sa obliekame? Máme zvyk dávať najviac pozornosti oblečeniu na jednorazovú príležitosť, väčšinou s obmedzeným počtom ľudí. Pritom každý deň chodíme po uliciach a stretávame sa s množstvom ľudí. Zaujíma nás, ako na nich pôsobíme?
Zlé jazyky hovoria, že keby sa ženy mali obliekať len pre mužov, stačilo by, aby chodili v spodnom prádle…
Žijeme v rýchlej dobe. Rýchly pohyb, rýchle informácie, rýchle jedlo. Oblečenie je jednou z foriem komunikácie nás samých navonok k svetu. Môžeme ním vyjadriť seba, svoj názor a postoj k životu. Už pri prvom stretnutí s človekom vnímame, čo má oblečené, ešte mu ani nemusíme vidieť do očí. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia inak jednajú s človekom upraveným, v čistom, neobnosenom oblečení, na ktorom vidno, že mu záleží na sebe, muži inak reagujú na ženu v teplákoch a inak na ženu v jemne ženskom oblečení. Je zaujímavé, že v dnešnej dobe veľa tzv. intelektuálne založených ľudí má názor, že oblečenie je niečo druhoradé, niečo na čom nezáleží.
Pri dnešných možnostiach nákupu oblečenia už neobstojí veta “nemám na to”. Nehovoriac
o tom, že štýl nemá s peniazmi nič spoločné. Štýlovo sa obliecť dnes už sa dá v ‘secondhande’ aj v ‘číňáku’. Každý môže nakupovať oblečenie podľa svojich finančných možností bez toho, aby dehonestoval oblečenie iných. Áno, ešte na tieto záležitosti nemusí mať čas, chuť a vkus, ale dnes už je riešiteľné všetko a ľudia, ktorí sa vyznajú v tejto oblasti a vedia poradiť tiež existujú :).
Keď sa potrebujeme obliecť na určitú príležitosť, chceme sa cítiť príjemne, ale zároveň vyzerať čo najlepšie. Tak isto ako zvažujeme oblečenie na jednu príležitosť, môžeme rozmýšľať aj o každodennom oblečení a ako ním pôsobíme, alebo chceme pôsobiť na ľudí. Ako veľa o nás prezrádzajú naše gestá a mimika, toľko o nás vie vypovedať aj naše oblečenie, obuv, doplnky, zostrih vlasov a účes.
Keď sa obliekame, vždy máme na mysli, čo v danom oblečení budeme musieť robiť- často sme v ňom celý deň a musíme zvládnuť celú škálu činností. Málokedy už ale premýšľame, ako pôsobíme na ľudí. A pritom už len farby vyvolávajú určité emócie. Inak pôsobí človek v čiernej, inak v bielej, inak v červenej a inak v niečom kvietkovanom. Inak sa cítime v spoločnosti muža oblečenom v teniskách a teplákoch, keď s ním ideme na kávu, inak v spoločnosti muža, ktorý má na sebe košeľu a prípadne sako.
Že si človeka, ľudí, s ktorými sa stretávame vážime, prejavujeme im svoj záujem a úctu vyjadrujeme už aj oblečením a starostlivosťou o seba.
Ako veľmi premýšľame nad tým ako vyzerať, keď ideme na prvé rande 😉 A aká škoda, že táto starostlivosť o seba samých postupne vyprcháva…
Škoda, že dnes už muži nechodia často v oblekoch… Vyzerajú v nich nadmieru dobre. Odkrývajú v nich niečo džentlmenské, určitú noblesu a zároveň mužskosť. Poznáte ten pocit, keď vám dobre oblečený muž otvorí dvere na aute a pomôže vám z neho vystúpiť? Alebo len, keď úplne obyčajne otvorí dvere a nechá vás vojsť prvú…Maličkosti všedného dňa, ktoré ale vedia presvetliť dušu… Áno, oblečenie má tú moc preniesť nevšednosť zvláštnej príležitosti aj do úplne obyčajného sivého dňa…