Všetky poznáme termín jarné upratovanie. Po zime s prvým slnkom zrazu pocítime príval energie a dostaneme chuť vyhádzať všetko nepotrebné, umyť okná aj oči, aby sme lepšie vnímali ožívajúci svet okolo nás. Máloktorá z nás vie, že presne toto všetko je potrebné urobiť aj na jeseň. Priam nutné. A najdôležitejšie je pred blížiacou sa zimou mať poriadok nielen doma, ale aj v sebe a vo svojich vzťahoch.
Človek je zvláštny tvor, neustále má vo zvyku hromadiť veci, ktoré nepotrebuje. Či už sú to časopisy, ktoré si ešte raz možno niekedy prečíta, hrnček s odbitým uškom, oblečenie, do ktorého sa opäť chystá schudnúť s nádejou, že tento rok sa to už určite podarí. Všetky tieto predmety majú jedno spoločné – čakajú na našu pozornosť a na náš čas. Sú naozaj tak dôležité? Alebo je dôležitejšia naša pohoda? Nenechajme svoj život ovládať predmetmi, to, čo naozaj nepotrebujeme odložme, darujme, prípadne ak to inak nejde, vyhoďme. Dajme na prvé miesto samé seba.
Takú istú pozornosť venujme aj našim vzťahom a ľuďom okolo nás. Oni budú v sychravom období bez slnka a tepla hlavným zdrojom výživy nášho vnútra. Vnímajme, ako sa s ľuďmi okolo seba cítime, s kým je nám dobre hoci aj bez slova. To sú ľudia, ktorí budú našim zimným slnkom. Keď po stretnutí s človekom odchádzame unavené a vyčerpané, niečo nie je v poriadku. Je tento človek pre mňa dôležitý? Ak áno, hľadajme a pátrajme, čo nás pri styku s ním vyčerpáva a pokúsme sa dať vzťah do poriadku.
Rovnako je to aj s naším vnútrom. Leto bohaté na zážitky v nás možno rozvírilo množstvo pocitov, vyvolalo nespočet prianí, otázok, túžob… Je to v poriadku, leto také má byť. No jeseň je iná, tichšia, zádumčivejšia. Je to čas rátania a preberania nazbieranej úrody. Hlavne tej okom neviditeľnej, vnútornej. Venujme jej čas a utrieďme si zážitky, otázky a túžby, čo je možné, začnime realizovať hneď a čo potrebuje čas, odložme a teraz sa k tomu nevracajme. Venujme pozornosť tomu, čo je aktuálne. Tak často opakované “tu a teraz” pre jesenné obdobie našej duše platí azda najviac.
Jesenný čas ranných hmiel a padajúceho lístia zvádza k smútku a melanchólii. Nedovoľme to. Čisto a svetlo v našom súkromnom malom svete môžeme mať vždy, je to len na nás.
Nel