Svätú Luciu si pripomíname 13. decembra. Ľudová pranostika hovorí:
,,Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo nám dáva najdlhšiu noc“, alebo ,,Svätá Lucia noci upíja“.
Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. V dedinskom prostredí to boli predovšetkým bosorky a strigy.
Dni od Lucie do Vianoc sa považovali za „strigônske“ a vravelo sa:
,,Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc”
Ľudia sa pred strigami chránili rôznymi spôsobmi. Ten, kto chcel strigy vidieť na vlastné oči, mal si zhotoviť drevený stolček tzv. ,,Luciový stolček“. Podľa zaručeného návodu na jeho zhotovenie, bolo potrebné každý deň od Lucie po Štedrý deň, niečo na ňom urobiť. Potom sediac na ňom, mohol jeho zhotoviteľ vidieť v kostole pri polnočnej bohoslužbe, všetky miestne strigy. Alebo si odniesol stolček ku krížu pri ceste, urobil posvätenou kriedou okolo seba kruh a strigy sa mu ukázali.
Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“. Celé v bielom, so šatkou, so zaprášenou tvárou od múky, chodili po jednotlivých domoch a husím krídlom, či štetkou namočenou vo vápne, symbolicky vymetali z príbytkov zlých duchov, strigy, bosorky a choroby.
Vymetali všetky zlé, démonické sily, ktoré sa zmocňovali bieleho dňa
Aby sa nedostali do príbytkov, bolo potrebné ich čo najviac odplašiť rámusom a vreskotom.
Preto mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát a dverí maštalí, aby hrmotom a buchotom odohnali temné sily. Pastieri zas hlasno trúbili, práskali bičmi, pískali na píšťalkách a zaháňali bosorky. Tento ruch sa končil až na krížnych cestách, kde bolo potrebné urobiť krik a hurhaj, lebo tu sa bosorky a strigy stretali. Zlé a temné sily sa tak mali vyľakať a zutekať preč.
Na Luciu sa využívali aj pracovné nástroje s akýmkoľvek zvukom, ako napríklad trlice či trepačky. V tento deň však bolo zakázané pradenie, ženy sa nesmeli chytiť vretena. Ak niektorá žena na ňom pracovala, Lucie jej dielo pokazili.
V minulosti sa nesmelo ani v lese rúbať drevo, aby ľudí nezastihlo nešťastie. A ako sa ľudia ešte chránili pred temnými silami? Okrem lomozu a hurhaju, či vyhýbaniu niektorých prác, robili aj rôzne mágie.
V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Robili s ním krížik na čelo, bradu a zápästie, aby sa zvýšil jeho ochranný účinok. Cesnakom, posvätnou kriedou a soľou robili tiež kríže na dverách obytných domov a stajní. Zvieratá zas chránili tak, že ich okiadzali dymom z posvätných rastlín.
Lucie vraj v tento deň uskutočňovali obchôdzky po dedine vo väčšom počte. Chodili nielen ako biele bytosti so zamúčenými tvárami, ale aj ako čierne postavy s tvárami zafarbenými sadzou. Ľuďom dávali do okien prázdne tekvice s vyrezanými otvormi pre oči, nos a ústa s horiacou sviečkou vo vnútri, podobajúcim sa na lebky.
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Podľa toho, aké bolo ktorý deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci.
,,Svätá Lucia je kráľovnou zimy“.
Ľúbostné veštby
Na Luciu sa robievali aj ľúbostné veštby. Dodnes je zachovaný spôsob, ako si dievčatá v minulosti zisťovali svojho budúceho ženícha. Na lístočky napísali dvanásť mužských mien a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístok spálili, bez toho, aby videli meno. Posledný lístoček otvorili až na Štedrý deň, meno na ňom napísané, malo byť menom nastávajúceho.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Ten zhon vianočný – je to naozaj také dôležité?
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/na-luciu/
