Slovenská herečka, režisérka, autorka prozaických diel, Milka Zimková, bola neodmysliteľnou súčasťou hereckého sveta. Žiaľ, v utorok 30.5.2023 odišla naveky.
Vždy elegantná dáma v klobúku pôsobila žensky, zmyselne a jej monodrámy mali na divákov silný emocionálny vplyv.
Emília Zimková sa narodila 1.augusta 1951 v obci Okružná pri Prešove. Vyštudovala herectvo na VŠMU v Bratislave, po jeho skončení pôsobila v Divadle pre deti a mládež v Trnave. Od roku 1975 už pôsobila na voľnej nohe a venovala sa výlučne monodrámam.
Prostredie z východného Slovenska jej bolo samozrejme najbližšie, a tak vo svojich poviedkach a hrách stvárňovala typický dedinský život so všetkým, čo prinášal. Ako kedysi uviedla v rozhovore pre denník Sme:
„Vraciam sa tam, lebo ten kraj dôverne poznám. V umení sa nedá klamať. Človek môže hovoriť pravdu o niečom v umeleckej podobe iba vtedy, ak problém alebo prostredie dôverne pozná.“
Zrejme najznámejším dielom o starostiach i radostiach obyčajných dedinských ľudí na východnom Slovensku bola poviedková kniha Pásla kone na betóne. Vďaka tomuto originálne i humorne spracovanému debutu napísanom v šarišskom dialekte získala cenu Ivana Kraska. Dielo bolo sfilmované v roku 1982 a u mnohých divákoch sa postava slobodnej matky Johany Ovšenej navždy zapísala do pamäte. V tejto kultovej postave stvárnila dedinskú ženu, silnú osobnosť, ktorá sa snaží ochrániť svoju tehotnú dcéru pred ponížením a zatratením. Tragikomický príbeh priniesol reálny pohľad na život na dedine. Pamätná veta z filmu:
„Nemaš chlopa, nemaš pravdy,“ sa už navždy bude niesť s touto uznávanou herečkou.
Úspešný film, po ktorom sa jej ale dostávali negatívne reakcie od „domácich krajanov“, mal aj voľné pokračovanie pod názvom …kone na betóne (1995).
Milka Zimková bola krásna temperamentná a aktívna žena, ktorá so svojimi monodrámami reprezentovala našu krajinu v Česku, Maďarsku, Poľsku, Nemecku, ale aj na Kube. Srdcu blízke hry jedného herca si písala i režírovala sama, dopĺňala si k nim aj hudbu, kostýmy a celkovú scénu.
Keď sa jej v denníku Plus 1 deň pýtali, či sa jej nehrá lepšie, keď je na javisku viac hercov, odpovedala:
„Za tie roky som si už zvykla byť odkázaná sama na seba, keď niečo popsujem, je to len moja chyba, nemám sa na koho vyhovoriť. Ale na premiére zas dostávam kvety len ja sama.“
V divadelných hrách prežívala osudy mnohých žien, vstúpila do ich životov, aby nám svojím svojským štýlom priblížila ich svet. A my zaň ďakujeme.
Česť jej pamiatke!
autor: ivana
Zdroj:
sme.sk
pluska
FOTO TASR/MICHAL SVÍTOK
