Často počúvame o tom aké je dôležité byť tu a teraz. Magické slovíčko „teraz“ je vraj všetkým, čo existuje a pokiaľ nie sme „tu“, tak v skutočnosti nežijeme.
Dáva to zmysel. Často sa prichytím pri myšlienkach na budúcnosť, alebo si namiesto toho prehrávam spomienky na minulosť.
Keď sme tu a teraz, cítime sa slobodnejší a môžeme zažívať veci viac naplno, čo je dobrá vec. Ale môže mať aj takýto vyslovene pozitívny prístup svoju tienistú stránku? Rovnako ako každé pravidlo, tiež má svoje obmedzenia a je možné mu neporozumieť správne.
Rozvláčne myslenie — točenie sa vo vlastných myšlienkach nám mnoho neprinesie. Často chaoticky blúdime od jednej myšlienky k druhej, a reťaz asociácií nás udržiava v jednom kole bez toho, aby sme urobili krok vpred.
Sebakritické myšlienky nás takisto ťahajú preč od prítomnosti. Môžu to byť hlboké presvedčenia, že nie sme dosť dobrí, dosť šikovní či dostatočne atraktívni.
Meditácia a prax mindfulness ponúkajú inštrukcie na jednoduché uvedomovanie si myšlienok. Povedú vás od nefunkčných myšlienok naspäť smerom k dýchaniu, telu a prítomnému okamihu.
Vážme si naše pocity a myšlienky
To, že sme vyrušovaní našimi myšlienkami nemusí vždy znamenať, že sú neproduktívne. Stáva sa, že myslíme na niečo dôležité, napríklad na rozhodnutie týkajúce sa obchodu, plánovanie oddychu, alebo na to, ako komunikovať naše túžby a pocity partnerovi. Učiteľ meditácie Jason Siff ponúka tento osviežujúci pohľad na meditáciu:
Vnímam lipnutie na zážitkoch a rozmýšľanie o nich ako niečo prirodzené, čoho sa netreba báť. Videl som množstvo meditácií, v ktorých ľudia tvorili, písali články, komponovali hudbu alebo zveľaďovali svoje domy. Bolo to veľmi produktívne a malo to efekt, keď to robili v meditatívnom stave.
Niekedy by sme mali dovoliť našim pocitom rozvinúť sa, pretože iba tak máme šancu ich zmeniť. Lepšie ako zahanbujúce poznámky smerom k sebe je spoznať svoje pravdivejšie a hlbšie pocity. Za naším hnevom sa môže skrývať smútok, strach, či zahanbenie. Môžeme si dovoliť byť prítomní spôsobom, ktorý umožní vynoriť sa našim hlbším pocitom? Prežívanie, uvedomovanie si a zdieľanie našich skutočných pocitov nám umožní byť viac spojení so sebou, rovnako ako s druhými.
Spirituálne orientovaní ľudia často prehliadajú dôležitosť toho, čo naozaj v daný moment cítia. Ak si myslíme, že byť tu a teraz znamená vyhýbať sa pocitom a rozptyľovaniu, prestávame byť v prítomnosti. Keď sa pokúšame byť niekým, kým nie sme, prestávame byť tu a teraz. Mindfulness je návod, ako byť v prítomnosti takej, aká je, a nie sa snažiť byť iní.
Pre niektorých ľudí rozhodnutie byť v prítomnom okamihu znamená spôsob, ktorým sa vyhnú nepríjemným pocitom. Hneď, ako pocítia nepríjemnú emóciu, sústredia svoju pozornosť na dýchanie, aby sa do prítomnosti dostali. Takto nikdy neprídu na koreň svojich pocitov, a tieto sa budú opakovane vracať.
Tak ako dieťa, ktoré nás hnevá, aby si vypýtalo pozornosť, rovnakú pozornosť potrebujú aj naše pocity. Keď ich privítame a vypočujeme si, čo nám chcú povedať, samé odídu.
“Byť v prítomnom okamihu” môže byť užitočným pomocníkom, pokiaľ porozumieme. Pripomína nám, že si môžeme byť viac vedomí. Pokiaľ v nás vyvstanú pocity, prídu myšlienky a túžby, môžeme ich vnímať a dovoliť im byť práve tým, čím sú. Ak dokážeme dať priestor celej našej ľudskej skúsenosti, budeme pokojnejší.
Nel
zdroj: www.psychcentral.com
