Žofia Dorotea z Celle, sa narodila 15. septembra 1666 v Celle.
Bola jediným dieťaťom brunšvicko-lüneburského vojvodu George Williama a jeho manželky hugenotky Eleonory d’Olbreuse. Už jej narodenie bolo komplikované. Jej otec vládol spolu so svojím mladším bratom Ernestom Augustom nad vojvodstvom Lüneburg, neskôr nazývaným Vojvodstvo Hannoverské. Ernest August sídlil v Hannoveri, George William zase v Celle. Keď mal George tridsať rokov, začali naňho naliehať zemské stavy, aby sa oženil a dal krajine dediča. Vybrali mu dokonca nevestu, najmladšiu dcéru Fridricha Falckého Žofiu.
George teda odišiel na pytačky, no v poslednej chvíli svadobnú zmluvu uzavrel miesto neho jeho brat Ernest, ktorý sa so Žofiou oženil. George sa naopak zaviazal k tomu, že sa nikdy neožení, a že potomkovia jeho brata Ernesta budú po ňom dediť.
Asi o desať rokov však bolo všetko inak. George sa zamiloval do Eleonóry d′Olbreuse, hugenotky vyhnanej z Francúzska. Porušil tak sľub daný bratovi a uzavrel s ňou morganatický sobáš s tým, že jeho dediči nebudú jeho deti, ale deti jeho brata.
Keď sa 15. septembra 1666 narodila malá Žofia Dorotea, začala jej matka zápas o plné uznanie seba a aj svojej dcéry.
Úspech bol korunovaný až po desiatich rokoch, keď po druhýkrát predstúpila pred oltár a stala sa tak vojvodkyňou, a jej malá dcéra brunšvicko-lüneburskou princeznou.
Konečne sa stala Žofia Dorotea urodzenou princeznou, a tiež finančne zabezpečenou. Uchádzali sa o ňu mnohí záujemci, no nakoniec ju prisľúbili bratrancovi Jurajovi Ľudovítovi. Sobáš sa konal aj cez odpor Žofie Dorotey 21. novembra roku 1679 v Celle. Bol uzavretý s cieľom spojiť majetky.
Manželia sa už od prvej chvíle neznášali a Žofia Dorotea za svoj nízky pôvod znášala nepríjemné pohŕdanie od svojej svokry. Nazývala ju bastardom, horkou pilulkou či myším hovienkom.
Nový domov bol pre Žofiu plný intríg, falošnosti, celkom odlišný od malého dvora v Celle. Navyše jej neustále vyčítali nedodržiavanie etikety, na ktorú na dvore úzkoprso dbali. Manželia mali neustále zvady a boje.
Narodil sa im syn Juraj August a dcéra Žofia Dorotea. Odvtedy ich vzťahy nadobro ochladli. Juraj sa vrátil k svojej dlhoročnej milenke Melusine, dvornej dáme svojej matky, s ktorou udržoval pomer ešte pred svadbou. Ukončenie tohto vzťahu si dala Žofia Dorotea ako podmienku zvolenia k sobášu. Jurajov pomer však pretrvával a s milenkou tri nemanželské deti. Svoju ženu zanedbával a choval sa k nej hrubo a svoj mimomanželský vzťah nikde netajil. Zašlo to tak ďaleko, až ho rodičia prosili o zachovanie diskrétnosti v kontaktoch s milenkou. Obávali sa, aby manželstvo ich syna nebolo zrušené a nemuseli vrátiť veno Žofie Dorotey.
Od tej chvíle podvádzal Juraj svoju ženu menej okato. A vtedy si začala románik aj samotná Žofia Dorotea so švédskym grófom Philipom Christophom von Köningsmarck. Ale to, čo sa tolerovalo mužovi, nemohlo prejsť žene. Ich vzťah vyvolal na hannoverskom dvore škandál. Juraj sa nahneval. Gróf Königsmarck za nevyjasnených okolností zahynul. Bol zavraždený a jeho telo vhodené do rieky.
Žofia Dorotea však nebola obvinená z nevery, ale zo ,,zlovoľného opustenia manžela”. Protižaloba jej nebola povolená, lebo Juraj sa obával, že by mohla k svojmu ospravedlneniu uviesť jeho mnohonásobnú manželskú neveru.
Nakoniec ešte v tom roku Juraj dosiahol rozvod so Žofiou Doroteou a nikdy sa už neoženil. Žofia Dorotea bola internovaná na zámku neďaleko rodného Celle. Jej život bol plný zákazov. Nesmela sa stýkať ani so svojimi milovanými deťmi, či s otcom a navštevovať ju mohla len jej matka. Nemohla sa znovu ani vydať. Povolené jej boli len krátke výjazdy zo zámku, aj to s dozorom. Až do konca života už nikdy neopustila zámok.
Zomrela 13. novembra 1726, tridsať rokov od svojho uväznenia.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Kráľovná Katarína Jagellonská, sedemnásť rokov dobrovoľne zdieľala s manželom väzenie
