Pochovávanie basy  

Fašiangy sú obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje 40 dňový pôst, ktorý bol zavedený koncom 4. storočia kresťanskou cirkvou a trvá až do Veľkého piatku.

U nás sa v 9. storočí používal termín mjasopust, čo znamená koniec jedenia mäsa pred pôstom. V Čechách sa zachovalo pomenovanie masopust, na Slovensku sme neskôr prebrali názov fašiangy.

Fašiangy sa krátia, viac sa už nevrátia!

Na poslednej fašiangovej zábave pred Popolcovou stredou sa symbolicky pochováva basa. Ide o ľudovú zábavu, kde sa paroduje skutočný pohreb. Pochovávanie basy je vlastne poslednou zábavou, po nej sa začína 40 dňový pôst.

Pri tomto symbolickom pohrebe vystupujú kostýmové postavy kňaza, kostolníka alebo rechtora a smútiacich ,,pozostalých”, občanov dediny. Je to obrad, pri ktorom býva veľa plaču, smiechu, ale hlavne zábavy. Paroduje sa cirkevná rozlúčka, ohlasuje koniec zábav a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných vynášajú von.

A ako to prebieha?

Najskôr je to oznámenie o ochorení, potom príde na rad lekár, simulujúci odvoz do nemocnice, oznámenie smrti, po ňom pohrebný sprievod, plač nad hrobom a na záver, posledné čítanie testamentu. Pri ňom jednotliví ,,herci“ improvizujú, podľa ľubovôle. Aj keď to celé znie možno morbídne, nie je.

Ide o zábavu. Jednotlivé texty sú ,,ušité“ na vlastnosti niektorých obyvateľov danej obce. Čítajú sa humorné texty, doplnených kvílením miestnych žien tzv. ,,plačiek“. Na záver zábavy, basu vynesú za náreku zúčastnených von zo sály, čím ju symbolicky pochovajú. Obrad pochovávania vyvrcholí po polnoci, keď pohrebný sprievod vstúpi do tanečnej sály. Prítomní sa výborne zabávajú aj po pohrebe, ,,na kare“, až do rána. 🙂

Posledná tanečná zábava s pochovávaním basy sa v minulosti konala vo fašiangový utorok, pred Popolcovou stredou, ktorou sa už začína prísny pôst. Dnes sa často koná v posledný víkend pred Popolcovou stredou.

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Ako sa zmenil môj život, keď som sa stal otcom