Pavlína, kňažná zo Schwarzenbergu
Patrila k najelegantnejším a najkrajším dámam habsburského cisárstva. A nielen to. Bola tiež povestná vysokou inteligenciou a umeleckým nadaním. Bola mamou so silným materinským citom, avšak jej život ukončila obrovská tragédia.
Narodila sa 2. septembra 1774 ako najstaršie dieťa vojvodu Ľudovíta Engelberta z Arenbergu a vojvodkyne Luisy Pauliny de Brancas-Villars. Mladosť prežila na zámku Heverlé v dnešnom Belgicku. Dostalo sa jej kvalitného vzdelania. Ovládala cudzie jazyky, študovala kreslenie, hudbu, tanec, jazdu na koni a navyše jej veľkým záujmom bolo umenie.
Po ukončení štúdia veľa cestovala po Európe. Vydala sa, keď mala dvadsať, za knieža Jozefa Jána Nepomuka zo Schwarzenbergu. Odišli spoločne do južných Čiech. Krajina sa Pavlíne spočiatku nepáčila. Zdala sa jej drsná, no postupne si zvykla a naopak využívala prostredie ako inšpiráciu k jej umeleckej práci, kresleniu a maľovaniu.
Aj keď ich sobáš bol dopredu politicky dohodnutý, manželstvo bolo šťastné
Počas neho sa im narodilo desať detí. Od začiatku táto vzdelaná dáma vychovávala svoje deti inak, ako bolo v tej dobe zvykom. Pri výchove sa držala rád francúzskeho filozofa Jeana Jacquesa Rousseaua, ktorý vo svojich dielach písal o kulte tzv. ,,Nouvelle mere – novej matky”.
Deťom venovala veľkú pozornosť. Sama ich kojila, vozila v kočíkoch, hrala sa s nimi, chodila na prechádzky do prírody a ako vzdelaná matka dala svoje deti očkovať proti kiahňam už v roku 1803. Tykala im, mnohému ich sama naučila. Osobitnú pozornosť venovala postihnutej dcérke Márii Matylde.
Deti milovala. Usporadúvala pre nich zábavy, tzv. kinderbály. Sama sa zúčastňovala spoločenských podujatí, plesov či rôznych divadelných predstavení, dokonca hrala v amatérskom divadle. V tom období boli módne ,,salóny“. Išlo o stretnutia ľudí s vyšším intelektom, ktorí viedli spoločné rozhovory o politike či umení. Veľmi rada kreslila. Ostali po nej mnohé unikáty, kresby či rytiny, zachované v českých zámkoch.
V roku 1810 sa ženil cisár Napoleon a bral si svoju druhú manželku Máriu Luisu Rakúsku. Pavlína spolu s manželom a dvoma dcérami odišli do Paríža, aby sa zúčastnili plesu usporiadaného na rakúskom veľvyslanectve, na počesť sobáša mladomanželov. Celý veľkolepý ples organizoval rakúsky veľvyslanec, Pavlínin švagor, Karol Filip Schwarzenberg.
Všetko sa konalo 1. júla roku 1810 v dokonale vyzdobenom Montessonskom paláci. Na záhrade bol pripravený veľkolepý drevený altán s krytou galériou, pripravený pre 1200 až 1500 ľudí.
Pavlína tragicky zomiera
Počas veľkolepej zábavy niekto omylom prevrhol sviečku a od nej vypukol požiar. Požiar bol obrovský. Zahynulo pri ňom niekoľko ľudí, mnoho bolo zranených. Aj Pavlína sa v panike snažila zúfalo nájsť svoje dve deti, keď sa vtom na ňu zrútil horiaci strop. Netušila, že obe dcérky stihli vybehnúť von a sú v poriadku.
Pavlína bola namieste mŕtva. Jej smrť bola tragická a úplne nezmyselná. Údajne bola opäť tehotná. Jej manžel tak prišiel o milovanú ženu a deti o úžasnú mamu. Druhýkrát sa už neoženil a s výchovou synov a dcér mu pomáhala jeho najmladšia sestra Eleonóra Žofia.
Pavlína, kňažná zo Schwarzenbergu bola pochovaná v rodinnej hrobke v Třeboni, spolu s požiarom zdeformovanými šperkami.
Poznámka:
Údajne k obrovskému požiaru boli privolaní len štyria hasiči s dvoma ručnými pumpami… Navyše v horúcu letnú noc fúkal silný vietor a maľby v interiéri a exteriéri boli z vysoko horľavých materiálov. Oheň sa šíril závratnou rýchlosťou. Vraj ženám horeli ľahké róby a vlasy. Všade vládla panika a beznádej, mnoho ľudí tak nemalo šancu na prežitie… Pavlínu identifikovali podľa čiastočne roztavených šperkov.
Vaša Iwka
Prečítajte si tiež: Mária Luisa Habsbursko-Lotrinská (Rakúska)
