“Buď ženou, ktorá napraví korunu inej žene bez toho, aby povedala svetu, že bola nakrivo.” 

Na rozdiel od mužov, ktorí medzi sebou natoľko nesúťažia, my ženy máme vraj tendenciu jedna s druhou súperiť. Je to zaujímavý pohľad, pretože ženy sú vo všeobecnosti tvory menej súťaživé a ak už súťažiť musíme, necítime sa v tom dostatočne komfortne.

“Ako potom môže tento paradox dávať zmysel?”

Je to jednoduché. Od malička sme vychovávané v duchu prispôsobovania sa ostatným a posledné, čo by sme pre seba vedome chceli, je existovať na úkor toho druhého. V tom je ten háčik. Vedome. Prirodzená súťaživosť, vlastná každému živočíšnemu druhu, je u mužov povolená a dokonca podporovaná. Pre nás ženy je zakázaným ovocím. Prirodzená agresia, ktorá nemôže byť prejavená férovým, otvoreným spôsobom, sa potom na podvedomej úrovni prejaví inak – napríklad závisťou a túžbou, aby tá druhá zlyhala. Následkom sú pocity viny a hanby.

Maskovanie pocitov vlastnej nedostatočnosti, neistoty

To, čo navonok vyzerá ako nepriateľstvo medzi ženami, môže byť často iba maskovaním pocitov vlastnej nedostatočnosti, neistoty, či dokonca strachu z úspechu. My ženy sme majstrami v čítaní pocitov iných ľudí. Často sa nám stáva, že cítime vinu za vlastné šťastie a pred priateľkami, ktoré to momentálne tak ružové v živote nemajú, sa za to dokonca hanbíme. Neradi svoje výhry preto medzi sebou zdieľame.

V našich priateľstvách s mužmi, otázka súťaženia nemá miesto

Zaujímavé je, že v našich priateľstvách s mužmi, otázka súťaženia veľmi miesto nemá. Nevnímame mužov ako rovnako zraniteľných, skôr podvedome u nich hľadáme potvrdenie o našej hodnote.

My ženy sa zvykneme o druhých ľudí starať po citovej stránke. Náš strach z víťazstva nad druhými, môže dokonca viesť k tomu, že nevedome začneme sami seba ponižovať, aby sme si udržali súhlas ostatných ľudí. Táto naša závislosť, nám bráni dosahovať v živote ciele vlastnými schopnosťami.

Trápenie a ambivalentnosť žien vo vzťahu k vlastnej sile, je základom ich nedôvery, voči sile ostatných žien. Nepohodlný vzťah s vlastnou silou, môže spôsobiť protichodné postoje: na jednej strane bránime samým sebe v úspechu, v snahe ochrániť naše priateľky, no na druhej strane, často zakúšame pocity bezmocnosti, voči  ničivej moci iných žien.

Autonómiu nedosiahneme, pokiaľ sú naše činy založené na strachu a bez sebaobranných schopností prežívať hnev a agresiu, ktoré sú prirodzenou súčasťou pocitovej výbavy človeka. Potrebujeme sa naučiť prežívať a využívať tieto stavy konštruktívne. Veď nakoniec naše vlastné úspechy, či “len” jednoduchý pocit šťastia môže byť pre tie ostatné zdrojom inšpirácie.

S láskou Nel

zdroj: www.psychcentral.com