Bohatí rodičia mali usilovnú a  pracovitú dcéru. Keď dcéra vyrástla, otec jej našiel bohatého ženícha.
– Drahí rodičia, ja nepotrebujem vášho ženícha, – nesúhlasila dcéra.  – Je namosúrený a samoľúby a nič nevie poriadne urobiť. Zamilovala som sa do pracovitého a šikovného mládenca, a chcem sa za neho vydať.
– Kto je to? – opýtali sa prekvapene rodičia.
– Náš sluha. Nevidíte, aký je milý a ochotný, a ako pracuje od svitania do zotmenia?
Rodičia boli bohatí a chceli byť ešte viac. Prepustili sluhu, no dcéra na neho nechcela zabudnúť.
Napokon jej otec povedal:
– Ak sa chceš vydať za chudobného muža, musíš opustiť náš dom. A nedám ti nič.
– To nie je problém, otec. Najdôležitejšia vec na svete je láska, – povedala dcéra a odišla.
Začala žiť so svojím mladým mužom, akoby boli jednou dušou.

Neskôr mama stretla na trhu svoju dcéru s párikom malých detí.
– Moja drahá dcéra, v našom dome jeme koláče, a ty máš iba čierny chlieb. V  našom dome spíme v mäkkých posteliach a ty máš iba slamu. Naozaj sa ti to páči?
– Domov človeka je tam, kde miluje a je milovaný. Detský krik nevyvážia ani koláče, ani mäkké postele. – odpovedala dcéra.

 

Prečítajte si tiež: