Nič s tým neurobíme, naše životy láska ovplyvňuje či chceme, či nie. Ako piaty element je všade okolo nás. Nedá sa zmerať, nahmatať, nemá vôňu, farbu, ani vzorec na výpočet svojho objemu.
Ale je to veličina.

Je krásna aj ťažká, máva príchuť kyslú, sladkú aj horkosladkú. Má všetky možné druhy. Odmalička sme na nej závislí. Jej neprítomnosť spôsobuje smútok až depresiu.
Nie, láska, to nie sú motýliky v bruchu. Je vnútri hlboko v nás ale navonok ju vidno oveľa viac. Keď ju cítime, dáva nám krídla. Lietame a žijeme tak nejak viac. Žiarime.
Pri pocite jej straty sa nám rúca svet. Ružové okuliare vystriedajú tie úplne šedé a ešte aj zahmlené.
Všetko chutí nemastno neslano, nič nie je dosť dobré, veci nestoja za to, aby sme ich robili.

Láska. Cítime sa bez nej neúplní, nedostatočne celiství, nesvoji. Nie sme úplne sami sebou, keď ju necítime.
Vnímame ju, cítime ju, môžeme ju aj vidieť, ale nevieme sa ju naučiť. Keď ju hľadáme, uteká pred nami. Cítime jej dotyk, závan, pohladenie aj kopance.

Každý si ju predstavuje inak. Jej množtvo aj intezitu. Tak ako aj v iných veciach, aj jej niekomu stačí málo, iný jej potrebuje viac, ideálne je neobmedzené množstvo. Vtedy sa priam vznášame.
Nedá sa kúpiť ani požičať. Ale vieme ju nájsť. Niekedy nečakane, niekedy prichádza pomaličky, ako keď sa po dobrom spánku prebúdzame do krásneho rána.

Áno, je jej nekonečne veľa, ale býva neuchopiteľná. Pre každého je dôležitá často tá, ktorú nemá, neuvedomujúc si prítomnosť ktorejkoľvek ďalšej.
Keď sme mladí, snívame o tej svojej pravej a jedinej. Ktorá sa časom rozdelí do toľkých vrstiev a možností. Partner, deti, rodičia, priatelia, zvieratá. Cestovanie, čítanie, práca, koníčky, záhrada, šport…

Je tu ale jedna, bez ktorej to tu nejde. Jej existencia je životne dôležitá. Základ, bez ktorého nevieme ísť ďalej. Tá, ktorá vždy podrží a posunie aspoň o potrebný jeden krôčik vpred aj keď sme predtým boli prinútení urobiť ich niekoľko naspäť. Láska k životu.

 

Vladena

 

Prečítajte si tiež: