Životná láska Ľudovíta Štúra – Adela Ostrolúcka

Adela Ostrolúcka, krásna vznešená, vzdelaná zemianska dcéra

Životná láska Ľudovíta Štúra, ktorej neutíchajúci prejav najkrajšieho ľudského citu trval až po hrob.
Adela Ostrolúcka sa narodila v Ostrej Lúke 31. marca 1824 v zemianskej rodine zvolenského župana Mikuláša Ostrolúckeho. Pokrstili ju ako Adelaidu Osztroluczku, doma ju však volali Etelka.
Bola veľmi vzdelaná na ženu v tej dobe. Navyše v hudbe vynikla neobyčajným nadaním. Pôvabná, múdra mladá žena bola aj odvážna. Vystupovala na verejnosti v dobe, keď ženy doma len vychovávali deti a starali sa o domácnosť.

Práve tým upútala Ľudovíta Štúra

Zoznámili sa v lete 1846 u jej strýka v Zemianskom Podhradí, na fare Štúrovho brata, ktorý tu pracoval ako kaplán.
Medzi oboma vznikol priateľský vzťah a vzájomná náklonnosť, ktorá osudovo poznačila ich ďalší život. Hovorí sa, že Štúr jej vyznal lásku v prešporskom Grasalkovičovom paláci, počas bálu usporiadaného arcikniežaťom Štefanom.

Pri návštevách vo Viedni, kde rodina Ostrolúckych trávila zimu, nemohli byť zaľúbenci spolu sami. Spoločnosť im robila Adelina matka, podľa vtedajších zvykov. Adela mala v sebe vrodenú jemnosť a eleganciu. Jej bledá, podlhovastá tvár, s nádychom posvätnej melanchólie, tmavé oči, prezrádzajúce mimoriadny intelekt a celý neobyčajne ušľachtilý zjav upútaval na seba zraky každého, koho stretla.
Tiež jej vzdelanosť, záujmy a kultivovaný duch budili obdiv. Ovládala dokonale nemecký, maďarský, francúzsky, latinský a anglický jazyk. Na krajinskom zhromaždení prekladala do angličtiny a bola zbehlá aj v politickom jazyku. Študovala tiež taliančinu.

Keď pred Štúrom prejavila záujem o slovenčinu, stačilo, aby si ho úplne získala

Ten ju učil neskôr okrem slovenčiny aj poľštinu a ruštinu. Ľudovít Štúr bol pre ňu nesmierne príťažlivý a zaujímavý. Bol pre ňu človekom, o ktorom sa u nej doma nešetrilo chválou.
Ich stretnutia sa prerušili v čase, keď bola na Štúrovu hlavu vypísaná odmena. Vtedy sa ukrýval v Zemianskom podhradí u jej strýka. Neúspech revolúcie zničil všetky jeho sny o budúcnosti Slovenska a sklamaný sa usadil v Modre.

Rodina Ostrolúckych sa natrvalo presťahovala do Viedne a Adela sa čoraz viac zaujímala o veci ,,slovenské” a ,,slovanské”. Štúr za ňou cestoval a dával jej hodiny. O jej chorobe však Štúr informovaný nebol. Keď sa to dozvedel, pricestoval, ale tu ho čakala už len zlá správa.

Adela zomrela vo Viedni 18. marca 1853, v silných horúčkach vyvolaných týfusom. Vraj v posledných dňoch a chvíľach najviac rozprávala v slovenčine, o záhrade na Ostrej Lúke a o chráme v jej susedstve.
Štúr bol zničený situáciou na Slovensku. Keď k tomu pribudla ešte Adelina smrť, cítil, že život mu vzal všetko, čo mu mohol ešte vziať. Chcel odovzdať list zarmútenej Adelinej rodine, ale od žiaľu nebol schopný, tak im ho poslal. Hoci bol neskôr vložený do jej pamätníčka, nezachoval sa.

Vzťah Adely a Ľudovíta Štúra dokladá Štúr v liste J.M. Hurbanovi z roku 1853, v ktorom sám píše:
„Pravdivo si posúdil tú, ktorá plná lásky k nám, nás opustila, a srdce moje už i tak na všetky strany rozkrvácané odchodom svojím mocne ranila.”

Ľudovít Štúr svoju lásku nasledoval po necelých troch rokoch, kedy zomrel na následky tragickej nehody pri poľovačke, v roku 1856.

Hovorí sa tiež, že Adela Ostrolúcka milovala Štúra až za hrob. Vraj zomrela neutíchajúcou túžbou po milovanom mužovi.

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: Božena Němcová žila v ponižujúcej chudobe a často aj o hlade

 

http://www.czostraluka.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=23%3Aadela&Itemid=23

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.