Jeanne-Antoinette Poissonová, známa ako Madame de Pompadour

Bola milenkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. a aj po tom, ako s kráľom prestala udržiavať milenecký pomer, boli blízkymi priateľmi. Jej okázalý život, ale nebol ľahký…

Narodila sa 29. decembra 1721 v Paríži.
Vzdelanie získala v kláštore, kam ju poslal jej otec, pretože mal istý čas finančné problémy.
V mladosti sa učila spievať, hrať na hudobné nástroje, tancovať, vzdelávala sa v oblasti literatúry. Dostala vzdelanie, aké mali v tej dobe len dievčatá z aristokratických rodín.
V očiach šľachty však zostávala len meštiačkou, pretože nemala manžela šľachtica.
V polovici 18. storočia bol pôvod dôležitejší, ako peniaze.
Vydajom za Charlesa d’Étiolles v roku 1741, sa z meštianskeho dievčaťa, zaradila k nižšej šľachte. Manžel ju miloval a rozmaznával. Narodil sa im syn, no o pár mesiacov zomrel. Neskôr dcéra Alexandrina, tú jej matka z celého srdca milovala.

Jeane-Antoinetta viedla bohatý spoločenský život. Vzdelaná a krásna, vstúpila do popredných parížskych salónov a stretávala sa s najvplyvnejšími osobnosťami kultúry a umenia. Navštevovala divadlá, chodila na plesy a večierky, hostila významných umelcov.

Do blízkosti kráľa Ľudovíta XV. sa dostala prvýkrát, keď kráľ v blízkosti jej panstva lovil a po love pozval šľachtu na krátke stretnutie.
Ale až na svadbe kráľovho syna, sa počas slávnostného plesu kráľ a Jeanne-Antoinetta, spoznali bližšie.

V apríli roku 1745 jej bola v kráľovskom paláci vo Versailles, pridelená súkromná komnata. Každá žena, ktorá sa mala stať súčasťou kráľovského dvora, sa musela stať najskôr dvornou dámou kráľovnej, alebo niektorej z princezien. Podmienkou však bolo, že patrí k vyššej šľachte. Preto chcela Jeanne-Antoinette rozluku manželstva. S čím nakoniec nešťastný manžel súhlasil.

Kráľ kúpil svojej novej milenke titul, meno a zámok de Pompadour

14. septembra 1745 bola markíza de Pompadour oficiálne predstavená na kráľovskom dvore. Počas ceremoniálu jej kráľov syn vyplazil jazyk, čím dal najavo svoj odpor k otcovej milenke.
Markíza vyvolala v celom Francúzsku obrovský rozruch. Šľachta ňou bola pohoršená. Jediní, nadšenci boli umelci, spisovatelia, básnici, pretože ich podporovala. Markíza de Pompadour žila odvtedy na druhom poschodí paláca Versailles. Naďalej sa venovala svojím obľúbeným činnostiam, spevu, tancu, herectvu a čítaniu, navštevovala divadlá a salóny. Vzdelávala sa tiež v oblasti politiky.

Od začiatku mala na kráľa veľký vplyv vo vnútropolitických otázkach. Snažila sa čo najlepšie vychádzať aj s kráľovnou, no kráľova rodina ju nenávidela. Najmä jeho syn. A tiež bývalé milenky kráľa.

Madame Pompadour však bola inteligentná. Prinútila kráľa, aby bol k svojej manželke ohľaduplnejší, láskavejší a viac sa jej venoval.
Markíza de Pompadour mala čoskoro neobmedzenú moc, myslela za kráľa. Miešala sa do politiky a kráľa rozptyľovala večierkami a slávnosťami.

Medzitým sa rozpútali rozhodujúce bitky, v ktorých utrpel prostý ľud. Vojnové neúspechy sa dávali za vinu Madame de Pompadour.
Stala sa najnenávidenejšiou osobou Francúzska. Útočili na ňu kameňmi a blatom, keď sa viezla v koči. Za svoj vzostup zaplatila vysokou cenou. Po celých devätnásť rokov, čo žila vo Versailles, sa stretala s množstvom intríg. Udržať si postavenie prvej favoritky bolo ťažké a namáhavé.

Milenecký pomer s kráľom skončil vtedy, keď ju kráľ verejne označil za „chladnú“

Vtedy trpela častými ženskými problémami, čo ich vzťahu neprospelo. Kráľ začal vyhľadávať iné milenky. Aj tu markíza preukázala svoju rozvážnosť. Nechala kráľovi postaviť útulný domček, kde sa mohol nerušene oddávať radovánkam.
Sama mu vyberala dievčatá z ľudu, mladé krásne a panny.
Vedela, že v ich náručí sa Ľudovít unaví a neohrozí ju tak žiadna konkurencia. Ľudovít XV. pochopil, ako veľmi markízu potrebuje. Stále častejšie ju žiadal o radu v štátnych záležitostiach. Keď jej zomrela dcéra, jej zdravotný stav sa úplne zhoršil. Začala sa venovať náboženskému životu, založila nemocnicu a lekáreň.

5. januára 1756 bol na kráľa spáchaný atentát. Kráľ bol zranený, no prežil. Kráľov syn sa rozhodol využiť situáciu a vyhnať markízu z Versailles. Situáciu však zachránil sám kráľ, ktorý sa ospravedlnil markíze za to, že počas liečenia nebola s ním.

Chorľavá Madame de Pompadour zomrela na Kvetnú nedeľu 15. apríla 1764. Kráľa jej smrť bolestne zasiahla a niekoľko dní ani nemohol vykonávať svoje úradné povinnosti. O dva dni po smrti markízy bol v kostole Matky Božej vo Versailles pohrebný obrad, ktorý bol na kráľov rozkaz vykonaný s poctami, ktoré prináležia vojvodkyni. Markízu pochovali do hrobky kláštora vedľa dcéry.

Markíza de Pompadour sa zapísala do histórie, nielen ako milenka kráľa Ľudovíta XV, ale aj ako politička, obdivovateľka umenia a tiež ako tá, čo ožobráčila francúzsky ľud.

,,Neviditeľný“ sľub priateľstva, ktorý bol medzi Madam de Pompadour a kráľom, vytrval až do konca jej života.

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: ,,Čierna kráľovná“, ktorá neostala svojmu záletnému mužovi nič dlžná”

 

Zdroj:/https://sk.wikipedia.org/wiki/Madame_de_Pompadour