16. marca som si sadol s fínskou ministerkou školstva, pani Henna Virkkunen, kvôli diskusii o fínskom vzdelávacom systéme – a aké poučenie by mohlo platiť pre vzdelávací systém USA.

Nasledujúci rozhovor bol upravený kvôli prehľadnosti.

The Hechinger Report: Je dobre známe, že učitelia vo Fínsku patria k elite, a šanca stať sa učiteľmi sa ponúka iba najlepším študentom. Nie je žiadnym tajomstvom, že sú dobre vyškolení. Hovorme chvíľu o tomto tréningu – ako to konkrétne prebieha? Ako sa vzdelávanie učiteľov vo Fínsku líši od prípravy učiteľov v iných krajinách?

Virkkunen:To je ťažká otázka. Naši učitelia sú naozaj dobrí. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sú tak dobrí je, že učiteľská profesia je jednou z najslávnejších kariér vo Fínsku, takže mladí ľudia sa chcú stať učiteľmi. Vo Fínsku vieme, že učitelia sú kľúčoví pre budúcnosť, a je to veľmi dôležité povolanie – a to je dôvod, prečo sa toľko mladých, talentovaných ľudí chce stať učiteľmi. Všetky pedagogické programy sú na fínskych univerzitách, a trvá päť rokov, po ktorom študent získa magisterský titul. Vzhľadom k tomu, že študujú na univerzite, vzdelávanie učiteľov je založené na výskume. Študenti odučia veľa praktických hodín pod dozorom. Máme niečo, čo nazývame “tréningové školy” – obvykle hneď vedľa vysokých škôl – kde študent učí a dostáva spätnú väzbu od školeného školiteľa.

Učitelia vo Fínsku môžu zvoliť vlastné metódy výučby a materiály. Sú odborníci na vlastnú prácu a sami testujú svojich žiakov. Myslím si, že to je tiež jeden z dôvodov, prečo je učenie vo Fínsku tak atraktívnym povolaním, pretože učitelia pracujú ako akademickí odborníci s vlastnými žiakmi v školách.

The Hechinger Report: Ako sú učitelia hodnotení vo Fínsku? Ako sú zodpovední za vzdelávanie študentov?

Virkkunen: Naša vzdelávacia spoločnosť je založená na dôvere a spolupráci, takže keď robíme nejaké testovania a hodnotenia, nepoužívame ich na ovládanie [učiteľa], ale pre rozvoj. Veríme našim učiteľom. Sme ľudia, a samozrejme existujú rozdiely v tom, ako učitelia testujú vedomosti žiakov, ale ak sa pozrieme na hodnotenie OECD – PISA, napríklad – učebné rozdiely medzi fínskymi školami a žiakmi sú najmenšie z OECD krajín, takže sa zdá, že máme veľmi rovnoprávny systém dobrej kvality.

The Hechinger Report: Ako Fínsko začlenuje imigrantov a menšiny do svojho vzdelávacieho systému?

Virkkunen: Nemali sme vo Fínsku toľko prisťahovalcov, ale v budúcnosti ich budeme mať viac – a potrebujeme ich viac, pretože máme starnúcu populáciu. V niektorých školách, v oblastiach okolo Helsínk, tvoria viac ako 30 percent žiakov prisťahovalci. Zatiaľ sa zdá, že sme urobili dobrú prácu a to aj s prisťahovalcami, ak sa pozrieme na výsledky PISA. Normálne, keď deti prichádzajú z veľmi odlišného školského systému alebo spoločnosti, majú jeden rok v menšom prostredí, kde študujú fínsky jazyk, a možno niekoľko ďalších predmetov. Snažíme sa zvýšiť ich úroveň, než sa dostanú do bežných tried. Myslíme si tiež, že učiť niečí materinský jazyk je veľmi dôležité, a to je dôvod, prečo sa snažíme učiť materinský jazyk všetkých imigrantov. Je to veľmi náročné. V Helsinkách učia 44 rôznych materinských jazykov. Vláda za tieto dvojhodinové lekcie platí každý týždeň. Myslíme si, že je veľmi dôležité vedieť svoj vlastný jazyk, že v ňom viete písať, čítať a premýšľať. Potom je jednoduchšie naučiť sa aj iné jazyky, ako je fínština alebo angličtina, alebo iné predmety.

The Hechinger Report: Akú úlohu hrajú vo Fínsku učiteľské odbory? V USA sú práve teraz odbory videné ako veľký problém stojaci v ceste reforiem. Ako to je vo Fínsku?

Virkkunen: Vo Fínsku je to úplne iná situácia. Pre mňa, ako ministerku školstva, sú odbory našich učiteľov jedným z hlavných partnerov, pretože máme rovnaký cieľ: všetci chceme, aby sa zabezpečilo, že kvalita vzdelávania je dobrá a veľa spolupracujeme s odbormi. Takmer každý týždeň rokujeme. Vo Fínsku sú veľmi silné, takmer všetci učitelia sú členmi. Myslím si, že nemáme veľké rozdiely v tom, ako uvažujeme. Sú veľmi dobrými partnermi.

The Hechinger Report: Čo si myslíte, že si môže USA zobrať z fínskeho príkladu pokiaľ ide o vzdelávanie verejnosti?

Virkkunen: To je veľmi ťažká otázka. Vzdelávací systém má slúžiť pre miestnu komunitu a to je veľmi naviazané na histórie a spoločnosť danej krajiny, takže nemôžeme zobrať systém z jednej krajiny a aplikovať ho niekde inde. Ale myslím si, že učitelia sú naozaj kľúčoví pre lepší vzdelávací systém. Je naozaj dôležité venovať pozornosť vzdelávaniu učiteľov, ich ďalšiemu vzdelávaniu a ich pracovným podmienkam. Samozrejme, že učitelia vždy povedia, že musíme tiež venovať pozornosť ich platom. Ale u nás sa zdá, že platy nie sú hlavným dôvodom, prečo je toto povolanie atraktívne. Učitelia nie sú zle platení. Zarábajú priemer keď sa pozriete na ďalšie akademické profesie.

The Hechinger Report: V USA sa odhaduje, že 50 percent nových učiteľov skončí do piatich rokov. Mám podozrenie, že vo Fínsku je to iné. Je výučba vnímaná ako celoživotná kariéra?

Virkkunen:Výučba je vo Fínsku celoživotnou kariérou, ale práve teraz robíme vyhodnotenie, prečo niektorí učitelia opustia svoje zamestnanie. Počet nie je príliš vysoký. Sú to často ľudia, ktorí odchádzajú, pretože našli prácu s vyššími platmi. Musíme vyvinúť nejaký druh mentorovacieho systému, pretože noví, mladí učitelia potrebujú podporu. Často počujem od mladých učiteľov, že to nie je ľahké spolupracovať s rodičmi, takže to je jednou z oblastí, kde mladí učitelia potrebujú podporu od svojich kolegov.

The Hechinger Report: Je niečo dôležité, ale nie veľmi známe alebo dobre pochopené o vzdelávaní vo Fínsku?

Virkkunen: Učíme všetkých žiakov v rovnakých triedach. Nemáme naozaj dobré, top školy a veľmi zlé školy. Sme celkom dobrí v poskytovaní osobitnej podpory pre študentov s poruchami učenia. Asi 25 percent našich žiakov dostáva nejakú špeciálnu podporu, ale v normálnych triedach má učiteľ často asistenta. Tiež si myslíme, že je veľmi dôležité, aby nebol príliš veľký počet žiakov na učiteľa. Nemáme právne predpisy obmedzujúce veľkosť triedy, ale priemerná počet na triedu pre všetky stupne je 21. V prvej a druhej triede je to 19.

Myslíme si, že môžeme mať dobrú kvalitu a rovnosť zároveň – že to nie sú protiklady.
Naši študenti trávia menej času v triede než študenti v iných krajinách OECD. Nemyslíme si, že študentom pomáha stráviť sedem hodín denne v škole, pretože tiež potrebujú čas na koníčky a samozrejme majú aj domáce úlohy.

 

Zdroj: http://www.huffingtonpost.com/justin-snider/keys-to-finnish-education_b_836802.html