Nie, necítim sa byť slabá. Občas bezmocná. Ale slabá určite nie. Ale som aj zraniteľná, nežná, občas pritvrdá a nešťastná, keď nemusím byť. Mám svoje silné aj slabé stránky, svoje lepšie aj horšie chvíľky, svoje malé tajomstvá a veľké aj drobné radosti. Proste- som žena.

Niekedy sa cítim ako bohyňa, inokedy ako to najškaredšie stvorenie na svete. Niekedy som mamou, niekedy milenkou, niekedy biznismenkou. Mám svoje nálady a chute, viem byť bláznivá aj nekonečne smutná. Pozerám sa na svet mne vlastným pohľadom, skúmavým, objavujúcim, jedinečným. Kráľovná vo mne vychádza na svetlo sveta stále častejšie, princezná sa pomaly vytráca a slúžku už nerobievam nikomu.
Akákoľvek situácia, moment, ktorýkoľvek priestor a čas na tomto svete, stále som to ja.

“Ženy sú najsilnejšie, keď sa vyzbroja svojou slabosťou.” George Sandová

Áno, mám rada, keď si muž všimne, že som žena a úplne prirodzene mi pridrží otvorené dvere, kým prejdem, otvorí mi dvere, keď nasadám do auta, podá mi kabát a pomôže mi obliecť sa doňho. Sú to tie základné maličkosti mužsko-ženskej etikety, na ktorú (mám často taký pocit) sa dnes moc nemyslí. Alebo si ich ženy nepripustia? Či muži na ne zabudli?

Som možno sentimentálna, alebo nenapraviteľná romantička, ale pre mňa sú to znamenia, malé ukazovatele vnímavosti a všímavosti mužov. Nech je nálada, vzťah, situácia akákoľvek.

Môj osobný džentlmen má ale právo vniknúť do môjho sveta oveľa hlbšie. Tam, kde sa stretávajú dlhé pohľady a dotyky, kde na bežný pozdrav sú málo dve slová.
Mám rada jeho pohľad, keď sa pozerá na mňa inak, než keď sa rozprávame o bežných veciach. Vtedy, keď viem, že vo mne vidí ženu (nie mamu a kuchárku a upratovačku a spolubývajúcu), keď vníma, že voniam, že to čo mám na sebe, je kvôli nemu, že to, že sa ho letmo dotknem je signál, že viem…
Mám rada aj, keď ma ráno objíme, keď mi hovorí “dobré ráno”, aj to, keď ma objíme bez slov, keď vidí, že som smutno smutná.
Mám rada, keď ma rozosmeje a vie sa zasmiať aj na sebe a neberie sa príliš vážne.
Mám rada, keď spolu tancujeme…
Mám rada, keď vie, kedy so mnou treba hovoriť a kedy už nie.
Mám rada, keď cíti, že ho potrebujem.
Mám rada, keď dokážeme byť spolu príjemne ticho a predsa je všetko povedané tým naším mlčaním.
Mám rada, keď má chuť byť bláznivý, keď odhodí svoju dospelosť a vážnosť a obuje si hravé topánky.
Mám rada, keď sa dotkne mojich vlasov, lebo sa mu páčia.
A milujem, keď má chuť so mnou lietať…

Vladena