V dávnych storočiach sa rok delil na zimu a leto. Naši predkovia boli úzko spätí s prírodou. Podľa ich predstáv všetko záviselo od nadprirodzených síl, ktoré boli všadeprítomné. Bolo potrebné ich ovplyvniť rôznymi rituálmi, aby sa urýchlil koniec zimy.

Jarné zvyky sa končili mesiacom máj, lebo ten sa už prikláňal k letnému obdobiu. Po skončení fašiangového obdobia nastal koniec hodovania, svadieb, plesov, doznela hudba a veselie. Prišlo obdobie pôstu. V minulosti sa používal dokonca aj iný riad, aby sa nedajbože nedostal čo len kúštik masti, či mäsa do pôstneho jedla.

Veľkonočný týždeň

Ide o Veľký týždeň, či Pašiový týždeň. Vrcholí tromi dňami (trojdnie) a to Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Počas trojdnia sa ľudia skoro ráno, ešte pred východom slnka umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok sa robili z kolomaží nad dverami príbytkov kríže a tiež chodili chlapci s rapkáčmi po dedine, aby ochránili dobytok pred strigami. Dobytok sa prvýkrát po zime púšťal na pašu. Poháňal sa rakytovými prútmi posvätenými v kostole na Kvetnú nedeľu. Dievčatá si pod vŕbou česali vlasy, aby ich mali dlhé. Ženy v domoch upratovali domácnosti. Drhol sa nábytok, vápnom sa bielili steny, murované pece a sporáky. S varením sa nerobili až také problémy, bol to deň pôstu. Varili sa strukoviny, tiež polievky a omáčky zo zelených listov žihľavy, špenátu, šťaveľa a iných. V niektorých regiónoch sa na večeru varila hustá zeleninová polievka. Mala zasýtiť pred nadchádzajúcim piatkovým pôstom.

Veľký piatok

Veľký piatok je deň umučenia a smrti Ježiša Krista – Božieho Baránka. Je to deň pokánia. Počas neho sa katolícki veriaci postili, zúčastňovali na krížovej ceste, vyjadrovali úctu k umučeniu Krista a spomienku na Pannu Máriu, jej bolesť a trápenie. V tento deň držali pôst, jedli veľmi striedmo, kaše, mliečne polievky, kyslé ryby, rezance s makom. U evanjelických veriacich zas ženy v tento deň chodili na Božie služby oblečené v čiernom. Dospelí sa cez deň postili, mnohí pili len vodu. Na Veľký piatok gazdovia obchádzali usadlosti a kropili ich vodou. Mládenci z topoľov oberali púčky a varili z nich voňavky na Veľkonočný pondelok, alebo dávali do vody voňavé mydlo.

Biela Sobota

Je veľkonočnou vigíliou a cirkev ostáva pri pánovom hrobe. Rozjíma o jeho utrpení a smrti. Pôstom očakáva zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na Bielu Sobotu už gazdinky začali chystať tradičné veľkonočné pokrmy na celé sviatky. Mnohé mali symboliku. Šunka symbolizovala telo Ježiša, varili sa vajíčka, čo bol symbol plodnosti, nového života a zároveň ich konzumovanie chránilo od zlých duchov. Klobásky zas boli symbolom korbáča, ktorým bičovali Krista a tradičný biely koláč s vrkočom po obvode, bola tŕňová koruna. Šunka a klobásky sa jedli až na Veľkonočnú nedeľu, lebo ešte trval pôst. Na Veľkú Noc býval zvýšený záujem o jahniatka, ktoré sa tradične piekli od konca 19. a začiatkom 20. storočia. Piekli sa rôzne koláče z bielej múky, na Bielu Sobotu tradičná pascha, okrúhly koláč z kysnutého cesta s tvarohovou plnkou.

Veľkonočná nedeľa

Je najvýznamnejším dňom veľkonočných sviatkov, víťazstvom nad smrťou a nádejou na večný život. Katolícke rodiny v tento deň išli slávnostne vyobliekané do kostola na veľkú sviatočnú omšu. Gazdinky priniesli v košíkoch veľkonočné jedlá na posvätenie. Doma ich potom rozložili na slávnostný stôl a spoločne zasadli k slávnostnému jedlu. Zvyčajne sa ako prvé jedlo varené vajíčko, ktoré si rozdelili medzi sebou, šunka a polievka zo sliepky. Po pôste sa ľudia konečne tešili na mäso. Z posvätných jedál sa nesmelo nič vyhadzovať. Zvyšky muži použili pri prvej orbe, ženy pri sadení kapusty.

Po obede sa mládenci zišli a plánovali šibačku a oblievačku. Dievčatá maľovali vajíčka – kraslice, odmenu za šibanie a oblievanie. Vajce je vo všeobecnosti symbol plodnosti a znovuzrodenia.
“To vajíčko rysované, kvietočkami cifrované, tomu ho venujem, koho verne milujem.”

Veľkonočný pondelok

V tento deň bývala tradičná oblievačka a šibačka korbáčmi. Mládenci sa snažili upliesť čo najkrajšie korbáče a pri šibaní dievčat hovorili rôzne riekanky. Boli odmenení vajíčkom, pohostení šunkou, koláčmi, ale i pálenkou. Nie na celom Slovensku boli rovnaké zvyky. V niektorých regiónoch sa korbáč nepoužíval, zvyklo sa len sa oblievať. Dievčatá sa schovávali v komore, na povale, či stodole, ale chlapci presliedili všetko. Často už podgurážení alkoholom, ich za piskotu a vreskotu hodili do potoka, bez ohľadu na počasie. Než sa vystriedali všetci kúpači z dediny, mokré dievky mohli prechladnúť, prinajhoršom dostať zápal pľúc.

Ale nevyšibaná a nepooblievaná dievka, bola nešťastná dievka.

           “Oblievaj mi šuhaj vlasy aj hlavičku, ale mi zašanuj tú moju sukničku.”

Večer sa konali zábavy, kde sa všetci veselo bavili. Na druhý deň na strednom a východnom Slovensku zas dievčatá oplácali šibanie a oblievanie chlapcom. Mimo vidieka bolo bohaté oblievanie len symbolické, pár kvapkami vody.

 

Veľkú noc dnes mnohí trávia mimo domova, na dovolenkách. Nech už budete kdekoľvek, prajem Vám krásne sviatočné dni.

 

Vaša Iwka