Tak jednoducho to znie a pritom to môže byť také ťažké. Vystúpiť z tej pomyselnej bezpečnej (komfortnej, nazvime si to akokoľvek …) zóny a niečo urobiť. To niečo, na čo sa niektorí odhodlávajú týždne, mesiace alebo aj roky. A niektorí aj celý život.

Občas je to také ťažké, prekonať samého seba a ešte ťažšie možno prekonať ten strach z neznáma. Máme toľko rôznych príbehov o tom, ako sa to dá, o tom, ako niekto urobil z ničoho niečo. Možno aj okolo seba máme ľudí, ktorí nám môžu byť v tomto vzorom.
Že sa to dá, keď človek chce. Keď naozaj veľmi chce.

Hádam neexistuje univerzálny návod, ako na to. Ako sa prekonať, ako to urobiť, ako sa namotivovať. Môže ísť o veľkú vec, ktorá sa nedá urobiť z hodiny na hodinu a chce to plán. Ideálne, aby tento plán bol perfektný. Alebo je to vec malá, ktorá sa dá urobiť hneď (áno, napríklad aj v tejto chvíli) a my ju tlačíme a tlačíme pred sebou, lebo… dôvod sa vždy nájde a pri troške kreativity ich môže byť hneď niekoľko.

Akokoľvek „klišoidne“ to môže znieť, najdôležitejšie v tomto celom živote je šťastie a harmónia. Niekto to šťastie nachádza v práci, niekto v prírode, niekto v láske a niekto úplne niekde inde. Je to v poriadku, je to tak správne, náš svet hrá rôznymi farbami.
Stačí si len uvedomiť, že ak niečo chcete, čo ste ešte nemali, musíte urobiť niečo, čo ste ešte neurobili. A potom už budete vedieť, čo treba.

Lu

Prečítajte si tiež: Na veku nezáleží, lepšie neskôr, ako nikdy