Feminizmus je ešte i dnes kontroverznou témou, ktorá je spätá s rodovou rovnosťou. Aký postoj k týmto témam majú naše političky a politici sme zisťovali položením deviatich otázok na danú tému. Pestrosť ich názorov či postojov si môžete prečítať v dvanástich rozhovoroch, ktoré budú postupne uverejňované.
Feminizmus, rodová rovnosť, uplatňovanie rodového hľadiska a tiež ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru boli súčasťou otázok, na ktoré nám odpovedala JANA KIŠŠOVÁ predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov a podpredsedníčka strany Sloboda a Solidarita.
Ako vnímate feminizmus?
„Ako istú formu vzbury proti kultúrnym konvenciám, ktoré idú proti Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Tá hovorí, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach a tak by to malo zostať aj počas ich celého života.“
Čo si predstavujete pod pojmom rodová rovnosť?
„Presne to, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a to napriek odlišnosti pohlaví. Uplatnenie tohto filozofického konceptu v praktickom živote prináša veľa trecích plôch a nedorozumení. Pre mnohých znamená napríklad rovnaký počet mužov a žien na riadiacich pozíciách či v politike, pre mňa zas, či mali muži a ženy rovnaké práva sa k nim dostať.
Aká je Vaša osobná angažovanosť vo vzťahu k uplatňovaniu rodového hľadiska?
„Priznám sa, že pracujem a žijem v prostredí, kde sa cítim plne emancipovaná. Rodové hľadisko ide teda mimo moju osobnú skúsenosť a nikdy som sa v tom aktívne neangažovala.“
Pocítili ste niekedy rodovú nerovnosť?
„Občas o nej počúvam, no nikdy som ju priamo nezažila. Pred vstupom do politiky som pracovala v súkromnom sektore, kde nekompromisne rozhodovali, či už o odmene alebo postavení, schopnosti, skúsenosti a výsledky práce. V politike je to trochu iné – dôležitejšie ako odbornosť či schopnosti sú sympatie. No opäť je jedno, či ide o muža alebo ženu, ľudia si proste volia svojich sympaťákov.“
Obracajú sa na Vás Vaši voliči s problémami týkajúcimi sa rodovej rovnosti?
„Ani veľmi nie. Dostala som síce zopár podnetov na kvóty či rovnaké platy mužov a ženy, no vždy sme v konštruktívnej diskusii prišli na to, že hoci problémy sú, nič spravodlivejšie ako dnes platné „rovnaké práva“ sa nedá vymyslieť.“
Zahŕňa politický program Vašej strany aj otázku rodovej rovnosti?
„Implicitne áno, pretože do oblasti osobných a ekonomických slobôd spadá aj rovnaké nazeranie na mužov a ženy, ako aj na ich vzájomné interakcie z pohľadu rodinného či pracovného práva. Strana SaS je tiež za ratifikáciu Istanbulského dohovoru, ktorý sa dotýka témy rodovej rovnosti bojom proti páchaniu násilia voči ženám.“
Je Vašou osobnou víziou, aby uplatňovanie rodového hľadiska dospelo k rodovej rovnosti?
„Neviem, či existuje bod, kedy by sme si vedeli povedať, „vyhrané, všetci sme už rovní, konečne, super“. Myslím, že proces emancipácie, a to emancipácie mužov a žien je neustále v pohybe ako vývoj modernej spoločnosti. A ako som sa už zmienila – neviem si predstaviť nič spravodlivejšie pre rodovú rovnosť, ako slobodu a rovnosť práv. Jej narušením, či už zavedením kvót alebo inými diskriminačnými obmedzeniami by sme situácii nielenže nepomohli, no mohli by sme jej uškodiť. Som presvedčená, že väčšina ľudí netúži po takejto ceste k dosahovaniu svojich cieľov. Väčšina ľudí si chce „nájsť svoje miesto na zemi“ svojimi schopnosťami a usilovnosťou, nie preto, že sa zmestili do nejakej kvóty vďaka pohlaviu.“
Čo by bolo pre Vás zásadné vo vzťahu k rodovej rovnosti pri formulácii politiky?
„Myslím, že zásadné v politike je to, aby tí, čo vyjadrujú politické názory, boli oslobodení od predsudkov. Lebo problém nerovnosti nie je v zákonoch, ale v našich hlavách.“
Bola by ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru pre našu krajinu prínosom?
„Určite áno, my v SaS sme za jeho prijatie“.
