Boli časy, keď som si veľmi želala, aby čas utekal rýchlejšie. Chcela som, aby už boli letné prázdniny, aby som mala 15 rokov a občiansky preukaz, aby som zažila to, o čom nik nehovoril nahlas, aby som vyštudovala vysokú školu, aby…
Dnes, už nechcem, aby čas utekal rýchlejšie, dnes si zo srdca želám, aby čas spomalil svoje tempo, ktoré sa mi miestami zdá závratné, tak závratné, akoby ten čas bežal do cieľa s túžbou vyhrať, poraziť všetkých a všetko. Prizerám sa tomuto jeho preteku so zbožným želaním, aby tak neutekal, aby spomalil a aby len plynul pomaly, pomaličky, aby som si úsmevy mojich dcér čo najviac užila, precítila. Aby tá vtipná historka mojej dcérky zo školy ešte nekončila. Aby sa víkend s mojím manželom ešte nekončil, aby som bola v jeho náruči, aby som cítila teplo jeho dlane, jeho vôňu. Aby sa telefonát s mojou mamou a otcom ešte neskončil. Aby objatie mojich blízkych trvalo čo najdlhšie. Aby slnko ešte nezapadalo. Aby spln mesiaca a jeho čarovná moc vydržali čo najdlhšie, aby…

Každá zmena mi pripomína tento pretek času. Pripomína mi ho každé nové ráno, pusa od dcérky pred odchodom do školy, pusa od môjho muža, naštartovanie auta, telefonát a hľadanie termínu stretnutia v diári, stretnutie rodiny pri večernom stole, pusa od staršej dcérky pri jej odchode, zhasnutie sviečok pred spaním.

Sú chvíle, ktoré si pamätám tak živo, akoby sa to stalo včera, akoby vtedy na chvíľu zastal čas a kedykoľvek potrebujem, viem sa tam vrátiť. Prvý bozk od môjho muža a moja túžba ísť s ním aj na kraj sveta. Objatia, bozky a stisky rúk pri lúčení. Euforická chvíľa, že budem mamou. Pôrodnica, poznámka môjho lekára: „ideme na to, to bude väčšie dieťa“ moje podlamujúce sa kolená, roztrasené telo, náruč môjho muža, polosed poloľah, zatlačenie, jedno, druhé, plač našej dcérky, moje slzy a pocit naplnenia sa šťastím až po okraj, nežný a milujúci bozk môjho muža, pohľad do očí našej dcérky.

Keď sa zastavím a plne sa sústredím na tú chvíľu, ktorú nechcem pustiť, mám pocit, že čas zastal. Nemyslím na to, koľko je hodín, na naplánované veci, na dianie okolo. Akoby som objavila zaklínadlo, roky staré zaklínadlo, ktoré som kedysi poznala.
Skúšam takto čas zastaviť čoraz častejšie a som z toho kúzla unesená. Stačí tak málo, stačí len byť a vnímať, neponáhľať sa. Každý deň sa na chvíľku zastaviť, na jednu, na dve, na tri… Keď zastane čas, všetko chutí inak, vonia inak, vyzerá inak. Vtedy nik nie je zlý, hlúpy, nezodpovedný. Veci nie sú ťažké. Všetko je prijímané s pokorou, vďakou a láskou. Viem, že to kúzlo na zastavenie času som poznala už ako dieťa, no cestou k dospelosti a k povinnostiam som ho zabudla používať. Objavila som ho znovu len nedávno, spomalila som tempo a častejšie sa zastavujem, len som, neponáhľam sa.
Že čas sa nedá zastaviť? Viem jedno, s týmto kúzlom plynie inak, akoby zastal, naozaj, vyskúšajte to …

Vaša, tiež so štýlom, Katarína

 

 

Prečítajte si tiež: Aká žena je príťažlivá pre mužov?