Jedného dňa sa dievčatko so svojou mamou vybrali na prechádzku do lesa. Kráčali pomaly, nenáhlivo, tešili sa z prekrásnych stromov a štebotania vtákov. Cestička, ktorou kráčali, bola úzka a z oboch strán ju lemoval les. Vtom zbadali pred sebou veľký spadnutý konár.

“Mamka, myslíš si, že ten konár dokážem odniesť?” – spýtalo sa dievčatko.

“Som si istá, že dokážeš, ak použiješ všetky svoje schopnosti, a možnosti, ktoré máš.” – odpovedala mama.

Dievčatko sa snažilo zo všetkých síl, no s konárom ani len nepohlo.

“Mýlila si sa, mamka. Nedokážem s ním pohnúť.” – povedalo dievčatko.

“Skúšaj ďalej.” – odvetila jej mama.

Dievčatko sa s konárom mocovalo ešte hodnú chvíľu, ťahalo ho rukami, tlačilo nohami, dokonca si z lesa prinieslo ešte jeden menší konár, aby ho ním skúsilo aspoň nadvihnúť.

“Naozaj si sa mýlila, mamka.” – povedalo smutne, keď sa mu ani jediný krát nepodarilo s konárom pohnúť.

“Dcérka, mala si využiť všetky svoje schopnosti a možnosti.” – povedala jej mama.

“Veď som to urobila” – sklamane povedalo dievčatko. “Viac možností a sily, ako pohnúť s konárom, naozaj nemám.”

“Nie, všetky možnosti si nevyužila. Na jedinú z nich si zabudla.” – povedala jej mama.

“Mohla si ešte poprosiť o pomoc mňa.”

 

Redakcia Ženy so štýlom