Ako som sa k nej vlastne dostala? Ani si neviem spomenúť, čo alebo kto ma vlastne inšpiroval. Jediné čo ľutujem, že som na tento prvý kontakt s ňou musela čakať tak dlho. Viac ako 20 rokov. 🙂 Možno preto, že nikto v blízkom okolí to necvičil, možno aj trošku, lebo predsudky. Niekde sa naťahovať hodinu? Tak to ma nelákalo vôbec a ak už mám cvičiť hodinu, tak aspoň poriadne, vo fitku. Ó, aký veľký omyl to len bol …
Prvá hodina jogy znamenala niekoľkodňovú bolesť svalov a poznanie, že to, čo vyzerá občas jednoducho (jednotlivé pozície), je častokrát veľmi zložité a pre mňa ako vtedy začiatočníka, neurobiteľné. Po hodinovom cvičení prišla pozícia shavasany (alebo aj pozícia mŕtvoly), kde sa leží na chrbte a cieľom je relaxovať, vypnúť hlavu a uvoľniť myseľ. Fyzicky to už jednoduchšie byť nemôže (ležať na chrbte so zavretými očami), s tým uvoľnením mysle to už môže byť horšie. Skúste len tak ležať a nemyslieť – môže to byť ešte ťažšie ako akákoľvek krkolomná pozícia v joge. Možno sa to zdá byť ľahké, no je to umenie – nakoniec, lepšie raz vyskúšať, ako stokrát počuť.
Už po prvej hodine som cítila, že toto je ONO.
Nikdy som to ešte pri žiadnom cvičení necítila, takže tento pocit som spoznala bezpečne. Odchádzala som ľahučká a vedela som, že sa ešte vrátim. Jogu cvičím už nejaký ten piatok a rozhodne je stále čo zlepšovať. Občas na ňu myslím aj pred spaním, niekedy ihneď po zobudení. Nikdy som nevládala ráno cvičiť, a preto som vždy cvičila ideálne až v poobedných hodinách (ak vôbec, zvyčajne mi moje cvičiace obdobie nevydržalo viac ako pár týždňov). S jogou je to iné – dokážem ju cvičiť aj hneď ráno po prebudení, aj poobede, aj pár hodín pred spaním.
Je to viac než len cvičenie, prináša mi to harmóniu a pocit spokojnosti.
Tento jogínsky pokoj, sebavedomie a trpezlivosť prajem každému.
Lu
Prečítajte si tiež: 7 najväčších fitness mýtov
