Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna nešťastná žena. Jej dom bol veľmi skromný, malý a  prázdny domček, kde mačky mali brlohy a pavúci tkali svoje siete.

Ľudia sa tomuto domu vyhýbali – prečo by mal niekto vkročiť do takej zrúcaniny? Úbohá žena si myslela, že chudoba je príčinou jej nešťastia – jej večného osudu.
Až raz stretla čarodejníka a posťažovala sa mu na svoj nešťastný a utrápený život. Čarodejníkovi jej prišlo ľúto a dal jej nevídanú vázu.
Povedal: “Toto je čarovná váza a zachráni ťa z tvojej chudoby.”
Úbohá žena vzala vázu a chcela ju predať, aby peniaze, ktoré za ňu získa, minula na šaty a  čačky, ako to mávala predtým vo zvyku. Načo by jej bola taká pekná vec? No hneď nato  vázu začala obdivovať a nedokázala ju na trh odniesť. Priniesla ju domov, položila na stôl a  začala sa ňou kochať.
To nie je správne, aby taká nádherná vec bola prázdna, – pomyslela si. Tak nazbierala kvety a vložila ich do vázy.
Váza bola opäť o niečo krajšia.
To nie je správne, – znova sa zamyslela žena, – že takáto nádherná vec stojí hneď vedľa pavučiny.

Tak začala čistiť svoj dom od pavučín, vyzametala von všetky mačacie chlpy a šváby, poutierala prach, umyla dlážky, vybielila strop….

A zrazu sa ukázalo, že jej dom vôbec nie je úbohý, ale teplý a útulný. A nešťastná žena viac nebola nešťastnou, ale zaneprázdenou hostiteľkou všetkých okoloidúcich, ktorá nemala čas myslieť na nešťastie.

Redakcia

 

Prečítajte si tiež: “Ako jedna žena môže zachrániť svet”