Každý vzťah ktorý som v živote mala, bol pre môj život prínosom.

Prvý ozajstný vzťah bol s mojou rodinou. S tou, do ktorej som sa narodila. Tento vzťah mi dal do života skutočne veľa. Naučila som sa v ňom, že aj keď sme rodina a veru tá najbližšia, každý z nás je úplne iný. Každý z nás má svoje sny a vôbec nemusia byť rovnaké. Každý člen má svoju povahu a napriek tomu, že aj iný názor sme spojený tým najsilnejším putom, sme prosto RODINA.

Z domova som chodila do jasiel, škôlky, základnej aj strednej školy. Prichádzali vzťahy kamarátske – spolužiacke. Niektoré dokonca boli vzplanuté do prvých lások a niektoré prerástli až do manželských vzťahov.
S niektorými spolužiakmi dodnes využívam aspoň sociálne siete, kde sme sa viacerí stretli. Občas si čo to napíšeme a pospomíname na časy minulé. Niektoré tieto kamarátstva prerástli do vzťahu a stali sme sa rodinnými priateľmi. Naše deti sa spolu hrávajú, často sa navštevujeme, alebo si pravidelne voláme.

Tie vzťahy, ktoré som získala v prvom zamestaní a mali byť čisto pracovné, prerástli v priateľstvá. A s prvou šéfkou sme dokonca spriaznenými dušami dodnes a kedykoľvek je ochotná robiť mi bútľavu vŕbu. Tak isto je to aj z mojej strany, čo obe vieme a aj patrične využívame.

V druhej práci som pochopila, čo je v skutočnosti rivalita. Pochopila som, že veľa ľudí, má veľa názorov. A veľa ľudí si do práce donieslo aj mnoho osobných problémov, čo sa často prenášalo aj do pracovných vzťahov.

Po ceste k pracovnej samostatnosti, ktorú som v pracovnom živote docielila som stretla mnohých… Niektorí sú v mojom živote stále, náš vzťah je priateľský a som zaň vďačná.

Ale aj v súkromí sa mi objavila masa ľudí a za všetkých som skutočne vďačná. Niektorí ma neskutočne veľa naučili a veľa mi odovzdali. A vôbec to nemuseli byť dlhé vzťahy. No a niektorí len otvorili dvere a vstúpili do môjho sveta s tým, že hneď aj za sebou zavreli dvere.

Ale tak to má byť…

O vzťahy sa treba skutočne starať. Je jedno či je to vzťah rodinný, priateľský, partnerský, manželský. Tak ako v každom vzťahu prijímame, mali by sme aj dávať. Tie vzťahy, ktoré za to stoja, si treba vážiť a chovať si ich ako v bavlnke.

Je jeden pocit, ktorý je krajší ako ten keď ti je ťažko a podrží ťa niekto zo spomínaných vzťahov… a to ten pocit, keď ľudia z týchto vzťahov sú pri Tebe aj vtedy, keď si jednoducho spokojná a šťastná. Prosto vtedy má ten vzťah skutočný význam a skutočné puto.

Viki