O Nitre sa hovorí, že bola podobne ako Rím, založená na siedmich pahorkoch. Je to najstaršie mesto na Slovensku a z hľadiska histórie má obrovský význam. Počiatky osídlenia tu siahajú až do praveku. Nitriansky hrad stojí na mieste starého slovanského hradiska, pôvodne obklopeného korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre v roku 828. V období Veľkej Moravy sa tu zdržiaval knieža Svätopluk. Tiež sa spomína v súvislosti s pôsobením svätého Cyrila a Metoda. Od roku 880 tu bolo centrum novozriadeného Nitrianskeho biskupstva. V roku 1241 odolal hrad vpádu Tatárov, neskôr ho ale poškodil požiar. V 14. storočí bol dobytý a poškodený Matúšom Čákom Trenčianskym. V 15. storočí bolo vybudované gotické opevnenie Nitrianskeho hradu a ďalšie opevnenie bolo postavené v 16. storočí na ochranu Slovenska pred tureckými vojskami. V 18. storočí bol na hrade vybudovaný biskupský palác.
Neopakovateľnou atmosférou je komplex hradných záhrad. Časť z nich je sprístupnená pre verejnosť. Z Nitrianskeho hradu je krásny výhľad na staré mesto. Novinkou je terasa, ktorá bude otvorená začiatkom tohto leta a tak si budeme môcť panorámu príjemne vychutnať aj pri posedení, zároveň si oddýchnuť a osviežiť sa. Za zmienku stojí Hradisko Zobor, ktoré je najstaršou a najrozsiahlejšou pamiatkou v blízkosti mesta Nitry. Z vrchu Zobor je pôsobivý výhľad na široké okolie. O Nitrianskom hrade sa tradujú legendy tak, ako o každom hrade býva zvykom. Tá najznámejšia z dejín je o Svätoplukovi a pre mňa neznáma o krásnej dievčine Žofke.
Najznámejšia povesť o Svätoplukovi
Mocný veľkomoravský kráľ Svätopluk si dal pred smrťou zavolať svojich troch synov. Každému z nich podal jeden prút a prikázal im, aby ho zlomili. Mladí veľmoži bez väčšej námahy otcovu žiadosť splnili. Potom dal kráľ trojicu prútov zviazať a opäť vyzval synov, aby zväzok zlomili. Táto úloha sa ukázala ako oveľa ťažšia. Týmto spôsobom kráľ svojim potomkom ukázal potrebu svornosti, spoločnej sily. Pretože len tá im pomohla zaručiť neporaziteľnosť a krajine blahobyt.
Žofka a Vodník
Bola jedna krásna deva menom Žofka, ktorá nádherne spievala. Slúžila na Nitrianskom hrade tri roky. Pytačov mala na každý prst, no ona všetkých odmietala. Krstná mať jej často hovorievala :,,Žofka, Žofka, ty raz preberieš…“ A ona na to, že čaká na toho pravého. Po práci si Žofka často spievala pri hradnej studni. Keď tu raz počuje : ,,Krásne dievča, hľadám Žofku, čo na hrade pracuje..“, zaliečavo ju oslovil mládenec.,, Lebo chýr o jej kráse sa doniesol až ku mne a ja som sa rozhodol ju hľadať.“ Žofka sa začervenala a priznala, že ona je tá dotyčná. Vysoký, krásny šľachtic v zelených nohaviciach, čižmách, v zelenom kabáte a klobúku sa jej veľmi páčil. Takto si predstavovala svojho milého. A dohodli sa na stretnutí na druhý deň pri studni. Všetko to sledoval Martin, ktorému sa Žofka už dlho páčila. Opýtal sa jej, kto to bol, no vraj ho to nemá zaujímať, odvrkla mu dievčina. Martin jej vyznal svoju lásku a povedal, že bude na ňu čakať, kým si to sama nerozmyslí. No tá už bola rozhodnutá pre pána v zelenom a nepomohli žiadne dohovárania. Ani Martin, ani krstná mať, počarovanej dievčine nemohli pomôcť. Jedného večera, ako tak hľadela do studne a čakala švárneho neznámeho, počula hlas a ten ju stiahol do vody. Žofka tak doplatila na svoju pýchu a prieberčivosť. Po čase sa zo studne začal ozývať ženský spev, veľmi podobný tomu Žofkinmu.

Vaša Iwka