Pondelkové pravdy: Výzvu od života treba prijať alebo si vytvoriť svoju vlastnú

Pondelkové pravdy: Výzvu od života treba prijať...

Popísalo sa už o tom veľa. Keď chceme zmeniť niečo vo svojom živote, treba niečo začať robiť inak. Inak než doteraz. Vždy je to výzva, Výzva, pred ktorú nás postaví sám život, alebo výzva, ktorú si vytvoríme my sami. Buď preto, že sme k tomu donútení, alebo preto, že sa sami chceme posunúť ďalej.

Ja samozrejme mám kopec tých výziev, pred ktoré ma postaví život či vesmír či niekto, kto tu tomu celému šéfuje. Zrejme ako všetci.

A potom sú tu výzvy, ktoré si vymýšľam ja sama, ktoré prichádzajú buď ako náhle vnuknutia, alebo tíško, pomaly mi zahlcujú myšlienky. Nevtieravo, ale neodbytne.

Jedna z výziev, ktoré si dávam a zdolávam každý rok, je očistná hladovka. Hladovka nie je o chudnutí. Je to reset tela a vyjasnenie mysle.

Práve mám jednu z nich za sebou. Trojdňovú. Skupinovú, nebola som v tom sama, bolo tam ďalších dvadsať ľudí. Zvládli to všetci, nikto neodstúpil a niektorí dokonca pokračujú ďalej. Písať detaily nejdem, je toho veľa, čo sa robí popri tom, keď človek vôbec neje, len pije čistú vodu.

Každý rok váham a každý rok napokon idem do toho. Na druhý deň, keď mám rôzne stavy telesné aj duševné, nadávam si, že načo som s tým zase začínala. A keď s hladovaním skončím, som šťastná ako blcha, že som to dala. Pocit po, aj chuť jedla a nové myšlienky a energia, ktoré nastúpia, stoja za to. Vždy. A viem, že moje telo mi za to ďakuje. Nielen teraz, ale že benefity tohto v prírode tak prirodzeného strádania, sú dlhodobé.

Od svojho tínedžerského veku som tvrdila, že behanie nie je nič pre mňa. Joga, tai-chi, pilates, to áno. Beh? Nehrozí.To bola ďalšia výzva. Myšlienky na behanie ma prenasledovali pár mesiacov. Až som sa odhodlala. A vybehla. V jediných teniskách, ktoré som vtedy vlastnila. Nevládala som, ako inak. Ale tvrdohlavo som vybiehala každý podvečer. Až som sa dostala k behaniu 4-5 kilometrov každý deň. Bolo to pre moje telo ako droga. Samo si pýtalo beh, nedalo sa neísť.

Ďalšia výzva bolo písanie. Pre Ženy so štýlom. Povedali mi, niečo napíš. Skús to. Veľa som nerozmýšľala a vyskúšala. A vypočula si rôzne hodnotenia na svoje písanie. Viem, že sa to stále učím a stále skúšam. Ale veľmi ma tešia reakcie od žien, ktoré čítajú to čo napíšem a dá im to niečo. Myšlienku, dobrý pocit, alebo hoci aj lenchvíľku radosti, pretože sa im páči, čo si prečítali.

Výzva bola aj založiť si vlastnú firmu, opaľovať sa hore bez na pláži plnej ľudí, sadnúť si do vozíka horskej dráhy aj po pätnástich rokoch od urobenia si vodičáku začať šoférovať. Dala som to.

Najnovšia výzva bol pre mňa crossfit. Cvičenie nie kvôli veľkosti svalov, ale kvôli sfunkčneniu tela a kondičke. Začala som a bojujem. Keď som trénerovi povedala, že nespravím klik, tak ma naviedol do polohy a dal presné inštrukcie ako na to. A? Spravila som. Bojujem sama so sebou pri každom ďalšom tréningu a skúšam stále nové cvičenia. Tréner je skvelý, nie je to nuda a celá hodina je samá výzva. Verím, že vydržím.

A výzva, ktorá sa mi formuje v hlave a zatiaľ mám pred ňou velikánsky rešpekt, je absolvovať aspoň jeden z pretekov Spartan race. Uvidíme, čo prinesú najbližšie mesiace 🙂

Vladena

Facebook komentár
Vladena Vrabcová

Vladena Vrabcová

šéfredaktor

Podčiarknuť svoju osobnosť oblečením znamená dodať sebaistotu vnútru a rozžiariť sa aj navonok.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.