Stvoriteľ stvoril ľudí, dal im slová, aby komunikovali a mysleli. Usídlil ich v úrodnom údolí na úpätí hôr, dal im dlhovekosť a začal pozorovať, ako sa budú snažiť vyvíjať.

Čas plynul, no ľudia sa nevyvíjali.

Nechodili za hranicu svojho údolia a neliezli do vrchov. Ich oči sa nedívali na oblohu a nedívali sa do Srdca.

Preto začali starnúť.

Stvoriteľ sa rozhodol zistiť, čo sa deje.

Stal sa ženou a prišiel k nim ako tuláčka. Pred západom slnka sa ľudia zhromaždili na poli, aby s tuláčkou hovorili.

Ona im popísala život za horizontom a navrhla:

– Chcete ma nechať, aby som vás tam doviedla, a uvidieť, ako ľudia žijú na iných miestach?

— No, odpovedali smutne, – je neskoro, už sme starí …

– Tak poďte so mnou do hôr a pozrite sa, ako vyzerá svet z výšky!!

— No, — vzdychli ľudia, – je príliš neskoro a my nemáme energiu …

— Pozrite sa na nebo, — povedala im tuláčka, — a ja vám poviem niečo o živote v kráľovstve neba!

Ľudia odvetili znovu:

— Je neskoro, naše mysle nebudú rozumieť tvojmu príbehu …

Tuláčka zosmutnela. Rozhodla sa ľudí povzbudiť.

— Tak spievajme! — povedala a začala spievať prvá, no ľudia si všimli, že slnko práve zapadlo.

— Je neskoro, — povedali, — je čas ísť spať… — a odišli do svojich zrubov. Tuláčka na nich zavolala:

— Ľudia, keď je život plynulý a nekonečný, nemôže byť nikdy neskoro na dosiahnutie nových úspechov!

No ľudia sa nebránili. Stvoriteľ si povedal sám pre seba:

— Ak ľuďom zoberiem všetky limitujúce slová ako sú: „neskoro“, „nie“, „nemožné“, „ďaleko“, „vysoko“, „ťažko“, „nerozumiem“, a dám im namiesto nich do sŕdc radosť z nekonečnosti, možno spoznajú môj zákon: Nikdy nie je neskoro, pretože koniec neexistuje, existuje iba nový začiatok! Urobil tak a s nádejou čakal na nové ráno – zmenia sa ľudia a pôjdu s tuláčkou do hôr?

 

Redakcia Ženy so štýlom

 

Prečítajte si tiež: “Ako sa mladá žena dozvedela niečo o duši”