Som presvedčená o tom, že žiadny univerzálny návod na stravovavanie neexistuje. Nie som odborník na výživu, ale je mi jasné, že tak, ako sme rozdielni vo všetkom a každý je individualita sama o sebe, tak sme sami sebou a originálni aj v potrebách, čo sa jedla týka.

Ako pri všetkom, hľadáme, čo nám robí dobre a čo nie, v čom sme doma a kde sa naopak cítime byť úplnými cudzincami, tak isto je to aj s jedlom. Navyše… nielen jedlom sme živí. Akokoľvek bohatá nutrične by bola naša strava a my by sme tak či tak cítili strádanie v inej oblasti, náš život by bol neúplný a nevýživný.

Jedlo síce dokáže zabezpečiť pocit spokojnosti, ale len na krátky čas. Áno, keď sme hladní bývame podráždení, nepríjemní, sme citlivejší na rôzne popudy, vznetlivejší. Najmä tá fyzicky silnejšia časť populácie ;). Zrejme právom sa hovorí – hladný chlap, hotové nešťastie:).

Ale naspäť k tomu, že to správne jedlo, aj režim jedenia si každý musí nájsť sám.
Sme zhýčkaní možnosťami sveta v ktorom žijeme. Jahody v zime, hrozno na jar. Áno, je úžasné, že tie možnosti sú a z času na čas ich využiť, má svoje benefity. Ale naháňať vitamíny do tela v zime jahodami a paradajkami? Hmmm. Ďakujem, nie. Je ale iné, keď vycestujeme do krajiny, kde prirodzene práve rastú a sú zrelé rôzne druhy ovocia a zeleniny. Tam prirodzene nebudeme chcieť kupovať bryndzu či bryndzové halušky…Je určite dobré jesť a ochutnávať to, čo je typické pre kraj alebo krajinu, v ktorej práve sme.

Tak isto je dobré prispôsobiť svoj jedálniček doma a ročnému obdobiu. Inú spotrebu jedla máme pri fyzickej práci, inú pri oddychu. Stačí trochu počúvať a pozorovať svoje telo, kedy mu čo vyhovuje, kedy a ktoré jedlo mu robí dobre. Po kombinácii niektorých jedál v určitej dobe dňa sa nám môže chcieť spať a naopak, niečo iné nám dodá energiu a dokážeme bez hladu fungovať niekoľko ďalších hodín. Niekomu urobí dobre na večeru si dať slaninu, inému zas jemne sladká kaša.

Mne sa osvedčilo začínať ráno vypitím aspoň troch deci mierne teplej vody ( v lete keď je horúco stačí, keď má izbovú teplotu- teplotu okolia). Tak isto viem, že večer je ideálne pre mňa si dať posledné jedlo pred siedmou. Viem, že musím jesť pomaly, jedlo si vychutnávať a uvedomovať si ho. Že kombinácia mäsa a cestovín nie je nič pre mňa, že pečivo mi bohate stačí jesť jedenkrát denne, a že špaldová a ražná múka je pre mňa ľahšie stráviteľnejšia než pšeničná. Že potrebujem mať v jedálničku všetky chute, aj horkú a sladkú, že brániť sa sladkostiam mi robí horšie než si nejakú dať, keď mám na ňu skutočne chuť. Že varené jedlo, najmä v zime, je pre mňa nenahraditeľné. Vnímam aj, kedy mi lepšie urobí nejesť, než jesť v chvate a postojačky. Aj to, že hlad ma učí viac vnímať chute a potreby tela.

Je to cesta. Tak ako spoznávanie všetkého a všetkých okolo. A my sami sme na nej tí najdôležitejší a najviac o sebe samých môžeme zistiť a naučiť sa. Stačí sledovať a počúvať.

Vladena