Zimný slnovrat, symbolické lúčenie sa s tým, čo už skončilo a prosby o to nové

zimnyslnovrat

Zimný slnovrat, alebo Kračún

Zimný slnovrat bol nielen pre Slovanov, ale pre všetky kultúry významným sviatkom na celej planéte. Je oslavou odchodu tmy a príchodu svetla, návratu slnečnej energie, dôležitej pre život.

V minulosti mali v zimnom období ľudia strach, lebo dni sa skracovali. Životodarné slnko ubúdalo a ľudia mali obavu, aby nezmizlo navždy. Preto slávili tieto sviatky a prinášali rôzne obete slnku, aby opäť vyšlo.

Kračúň je starým sviatkom, je oslavou zimného slnovratu

S príchodom kresťanstva bol tento sviatok nahradený Vianocami. Zimný Slnovrat je čas, odkedy sa začínajú dni predlžovať. Aj názov Vianoce hovorí o tom, že v tomto období je,, viac noci“.

Naši predkovia oslavovali toto obdobie ako návrat Slnka a Boha s ním spojeného. Chodievali po domoch a nosili rôzne slnečné symboly.

K rituálom spojeným so zimným slnovratom patrilo pálenie ohňov, alebo aspoň sviečok. Sviečky horeli až do svitania, a tiež sa pri nich bdelo, až do svitania.

Na Vianoce sa zapaľovalo poleno tzv.,,badniak, badnik”. Tento obrad zrejme súvisel s ohňom, ktorý bol veľmi dôležitý v zime. Ale aj so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky sa privolával po zimnom slnovrate.

Zvyšky vyhoreného polena ,,badniaka“ sa považovali za posvätné

Cez zapálené ohne sa aj skákalo, bola to forma očisty. Ľudia sa symbolicky lúčili s tým, čo už skončilo a prosili o to nové. V období slnovratu si uctievali aj svojich predkov. Uctievanie malo veľa podôb.

Verilo sa, že zosnulí môžu pozitívnym, ale aj negatívnym spôsobom ovplyvniť ich život. V tom čase sa chodilo na hroby mŕtvych predkov, popíjala sa medovina, z ktorej sa pár kvapiek odlialo aj na hroby. Tiež bolo zvykom a neskôr to prešlo aj do kresťanských Vianoc, že sa nechávala jedna prázdna miska alebo tanier pre zosnulých.

Počas 12 dní medzi dňom Božieho narodenia a 6. januárom prebiehalo koledovanie. S Vianocami sa spájali aj iné zvyky. Napríklad, kto prvý na Vianoce vstal, nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Bolo to akési vzdanie úcty živlu a posvätenie všetkých do Nového roku.
Ďalším zvykom bolo obsypávanie ľudí zrnom, čím sa mal prebudiť život v prírode. Obrad mal tiež zaistiť bohatú úrodu.
K slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Nosili sa rôzne druhy masiek, hlavne zvieracie, napríklad medveďa, koňa, vlka a podobne. Niekedy sa muži prezliekali za ženy a naopak.

V tomto období sa zbieralo imelo, ktoré je vraj ochranným a liečivým prostriedkom, napríklad proti neplodnosti žien

Počas zimného slnovratu oslavujeme smrť aj život zároveň, prejavujeme úctu k tomuto dokonalému kolobehu.

 

Vaša Iwka

 

Prečítajte si tiež: “Ako si žena vyberá medzi nebom a peklom”

 

Zdroj:/http://aktualne.atlas.sk/na-zimny-slnovrat-je-den-najkratsi/slovensko/spolocnost/

 

 

Facebook komentár
Iwka Bašnáková

Iwka Bašnáková

Mám svoj štýl a prezradím vám z neho niečo. Nosím ružové okuliare a úsmev na tvári.

Dostávajte každý týždeň do schránky naše články
Nikdy nedáme váš mail niekomu inému.