Dnes je to mesto voňavé stovkami kvetov, olivovníkmi, morom, zároveň horským vzduchom. Romantické mestečko, ktorého cestovateľský ruch sa začal rozvíjať v 19. storočí. Všetko je tu premiešané luxusom niekdajšej šľachty, ktorá si tu vybudovala miesto oddychu. Svoje meno Opatija dostala podľa benediktínskeho opátstva (chorvátsky – opatija). Hovorí sa jej tiež ,,Stará dáma“. Keď sa totiž iné mestá v minulosti začali meniť na priemyselné, Opatiju to v tom čase nijako nepoznačilo a naďalej si zachovávala svoje bohaté prírodné krásy. V zime i v horúcom lete je chránená lesnatým pohorím a bujnou vegetáciou, takže je ideálna v každom ročnom období. Ľudia si mesto rýchlo obľúbili. A tak vznikalo nádherné letovisko.
Všetko sa začalo, keď si tu v roku 1844 bohatý obchodník Scarpa kúpil vilu. Dal ju prestavať a pomenoval ju ,,Angiolina“, na pamiatku svojej zosnulej manželky. To odštartovalo rozvoj cestovného ruchu. Honosná a prepychová vila sa stala sídlom rakúskej smotánky a tiež obľúbeným miestom jeho obchodných partnerov z celého sveta. (Dnes je v nej múzeum cestovného ruchu). Sanatóriá, luxusné hotely, či vily rakúskej šľachty, tu rástli jedna za druhým. Zriaďovali sa nádherné parky a záhrady, vďaka svetovým záhradným architektom. Mesto sa nachádza na úpätí pohoria Učka, v horách. Morský a horský vzduchu tvorí vynikajúcu kombináciu zdraviu prospešnej klímy, čím sa stalo letným aj zimným kúpeľným strediskom. S obľubou tu kedysi chodieval i rakúsko-uhorský cisár František Jozef I., manžel ,,Sissi“. Ten dokonca vydal cisársky dekrét a vyhlásil Opatiju za klimatické kúpele Rakúsko – Uhorskej monarchie. Okrem cisárskej výsosti by som mala spomenúť historické ,,celebrity“, korunované hlavy ako švédsko-nórsky kráľ Oskár II., nemecký cisár Viliam II., ruské kniežatá, či spisovatelia a skladatelia A.P. Čechov, G.Mahler, G. Puccini a mnohí ďalší, ktorí tu radi pobudli. Mesto v sebe ukrýva tajomstvá mnohých romantických príbehov lásky.
Ako pamiatka na mladý manželský pár, ktorý zahynul na mori v silnej búrke, bola na útese postavená socha Madony. Neskôr bola premiestnená a jej miesto zabrala socha Dievčaťa s čajkou, ktorá je dnes jedným zo symbolov Opatije. Okrem úžasného prostredia je tu množstvo pamiatok, záleží, čo sa komu páči. Za pohľad stojí už menovaná ,,Villa Angiolina“ lemovaná kvitnúcou záhradou a parkom, alebo fascinujúca fontána ,,Helios a Selena“.
Chcete sa aj Vy cítiť ako králi, či šľachtičné? Nie je problém. Môžete sa tak ubytovať aj dnes, a nachvíľu ponoriť do minulosti, alebo si vychutnať pobrežnú kvitnúcu promenádu, tzv. ,,lungomare“. Či posedieť si v jednej z nespočetných úchvatných kaviarničiek pozdĺž pobrežia, s dokonalým výhľadom na more a vychutnať si chvíle pohody.

Vyskúšané, overené, môžem len odporučiť. 🙂

 

Vaša Iwka