Kedysi žil na Orave starý boháč, ktorý mal všetko, na čo si len pomyslel. Jediné, čo mu chýbalo, bol vlastný hrad. Rozhodol sa preto, že si ho dá postaviť. Keďže už bol veľmi starý a vedel, že by sa jeho dokončenia nemusel dožiť, uzavrel zmluvu s diablom, ktorá spočívala v tom, že ak diabol boháčovi hrad postaví z večera do rána, na strmom brale, kým kohút trikrát zakikiríka, môže si vziať jeho dušu so sebou do pekla. Kohút nadránom zakikiríkal po tretíkrát, ale stavba hotová nebola. Diablovi totiž zostali ešte tri obrovské balvany. Zo zlosti, že stávku prehral, šmaril tie tri obrovské balvany do diaľky.
Traduje sa, že jeden z týchto balvanov je v Orave, druhý v Dolnej Lehote a tretí na vrchu Šibenica.
Oravský hrad je jedným z najkrajších hradov na Slovensku, nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok.
Počiatky osídlenia hradného brala siahajú hlboko do obdobia praveku. Hrad sa začal stavať pravdepodobne na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267, keď hrad získal uhorský kráľ Belo IV. od vtedajšieho majiteľa Mika Balaša, výmenou za majetky Varín, Žilinu a Sučany. Stal sa kráľovským majetkom.
Na hrade sa vystriedalo viacero významných šľachticov, napríklad Matúš Čák Trenčiansky (1298), magister Donč, Juraj Bubek (1370), Mikuláš Gara, Ctibor zo Ctiboríc (1420), Peter Komorovský (1441), ale i iní. Koncom 15. storočia sa majiteľom hradu stal uhorský panovník Matej Huňady – Korvín, ktorý získal hrad za 8 000 zlatých. Neskôr sa dostal hrad do rúk Ferdinanda Habsburského a následne Jána z Dubovca a Václava Sadlnického. V roku 1556 získal Oravský hrad za finančnú čiastku 18 338 zlatých František Thurzo. Tak na Oravu prišiel jeden z najbohatších a najvplyvnejších rodov vtedajšieho uhorského štátu, ktorý sa významne zapísal i do dejín Oravy. Dal opraviť interiéry paláca a na strednom nádvorí vyhĺbiť studňu, ktorá mala riešiť nedostatok vody. Dobudovaním vstupnej brány s padacím mostom a zosilnením obranných múrov sa hrad stal obranyschopný a takmer nedobytný. V roku 1800 postihla Oravský hrad najväčšia katastrofa, požiar, ktorý trval dva týždne. Zničil všetky drevené časti a pre svojich majiteľov sa hrad stal nepotrebným. Na prelome 19. a 20. storočia bol posledným pánom hradu Jozef Pálffy. K využitiu priestorov Oravského hradu došlo v roku 1868, keď bolo založené Múzeum s viacerými expozíciami. Oravské múzeum sa tak radí medzi jedno z najstarších múzeí na Slovensku.
Hrad je lákadlom nielen pre turistov, ale i pre filmárov.
Nakrúcal sa tu legendárny Upír z Nosferatu, ale aj rozprávky Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš a Kráľ Drozdia brada.
O hrade kolujú rôzne duchárske príbehy, tak ako o svetle sviečky a postave. Medzi pracovníkmi múzea sa povráva historka o svetle v priestore hradu. Jeden zo zamestnancov počas nočnej služby odrazu zazrel v okne Stredného hradu pohybujúce sa svetlo. Akoby niekto niesol zažatú sviečku. Svetlo sa pohybovalo v okne jednej miestnosti, prešlo do druhej a zmizlo. Jeho kolega to išiel skontrolovať. Podlahy boli čerstvo natreté, ale žiadne stopy nenašiel. A nemohol to byť ani odraz mesiaca, pretože obloha bola vtedy zatiahnutá. Vraj niektorí pracovníci, hlavne tí empatickejší, cítia zvláštne vibrácie, ktoré môžu byť vyvolané aj samotným tajomným prostredím.
Vaša Iwka
Zdroj:/http://www.oravskemuzeum.sk/?get=qmT3zI5Wq%5B9MG1gG5%7DqiT3mT3zI5W%7Dq9Vi5Wq0G%5B95%7DqJ3l%5B9MG1gG5WYM%7DqJ3lmw1z5W%7Dq%5DMG%7DJgG5W%7Dq0M05Wz9%5BVf
