Feminizmus, rodová rovnosť, uplatňovanie rodového hľadiska a tiež ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru boli súčasťou otázok, na ktoré nám odpovedala ADRIANA PČOLINSKÁ poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky.
“Ako vnímate feminizmus?”
Feminizmus vnímam ako snahu o rovnoprávne postavenie žien a mužov v spoločnosti. Tam, kde sa rovnoprávne postavenie porušuje, je potrebné sa nahlas ozvať. Zároveň však odmietam tzv. radikálny feminizmus a jeho konfliktné prejavy. Nevedie totiž k zlepšeniu rovnoprávneho postavenia žien a mužov, ale skôr narušuje citlivý dialóg, ktorý medzi sebou musíme na túto tému viesť.
“Čo si predstavujete pod pojmom rodová rovnosť?”
Ja osobne za rodovú rovnosť považujem spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi bez ohľadu na ich rodový pôvod. Ide tu o rovnaké postavenie a účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach súkromného a verejného života s cieľom plnohodnotného uplatnenia mužov i žien.
Rodová rovnosť si vyžaduje plnú akceptáciu úloh, poslania a charizmy ženy v rodine a v spoločnosti. Ženy potrebujú reálnu pomoc a nepotrebujú byť nástrojom ideologického boja, kde pod pojmy ako rodová rovnosť sa často zakrývajú sociálne experimenty ohrozujúce rodinu
“Aká je Vaša osobná angažovanosť vo vzťahu k uplatňovaniu rodového hľadiska?”
Už samotná moja účasť a účasť množstva iných známych žien vo verejnom živote môže byť dôkazom, že rodová rovnosť postupne nachádza svoje miesto aj v politike. Treba však brať do úvahy aj prirodzene vyššiu inklináciu mužov k politike, ku kariére a žien k rodine; rovnako – muži inklinujú k niektorým druhom škôl a profesií, ženy zase k iným.
To, že je niekto muž a niekto žena, nehovorí nič o kvalite výkonu verejnej funkcie, ktorú zastáva alebo by mohol zastávať, preto ani ja osobne a ani hnutie SME RODINA – Boris Kollár nebudeme podporovať kvóty na ženy vo funkciách – pre mňa osobne by to bolo dokonca dehonestujúce.
“Pocítili ste niekedy rodovú nerovnosť?”
Podľa ústavy a všetkých ostatných právnych predpisov sú si na Slovensku všetci ľudia rovní, žijeme v modernej parlamentnej demokracii a ja by som nebola rada, ak by niekto robil zo žien utláčané chudery. Občianske práva žien máme garantované ústavou.
16 rokov vyučujem na vysokých školách, nikdy som sa tam s diskrimináciou žien v práci nestretla. Dekanka fakulty, kde som donedávna pôsobila, je žena, dlhé roky bola žena aj šéfkou mojej katedry. Rektorka univerzity, na ktorej vyučujem v súčasnosti je žena, dekanka tiež. Platové rozdiely medzi mužmi a ženami som nezaznamenala. Asi to majú tiež na svedomí platové tabuľky.
Mám však jednu negatívnu osobnú skúsenosť z pôsobenia v súkromnom sektore, konkrétne v nadnárodnej poisťovacej korporácii, kde ma pred rokmi prijali ako lingvistku na tlmočenie a preklady pre predstavenstvo (za slušný plat), no namiesto dohodnutej práce odo mňa chceli variť kávu a čistiť podšálky od prilepených žuvačiek. K mužovi na rovnakej pozícii by sa takto nesprávali. Po dvoch dňoch som dala výpoveď.
“Obracajú sa na Vás Vaši voliči s problémami týkajúcimi sa rodovej rovnosti?”
Nie.
“Zahŕňa politický program Vašej strany aj otázku rodovej rovnosti?”
Špeciálne sa tomu nevenujeme. Sme presvedčení, že všetky formy pomoci ženám by mali brať ohľad v prvom rade na rodinu a netváriť sa, že muži a ženy medzi sebou bojujú, a preto ich treba brániť. Neznamená to však, že rodiny a obzvlášť ženy – matky ako ich integrálna súčasť, nepotrebujú významnú pomoc od štátu a od spoločnosti. Ženy by mali mať prácu, ktorú majú rady, mali by si slobodne vybrať, a nie byť obmedzené, aby si museli vyberať medzi prácou a deťmi.
“Je Vašou osobnou víziou, aby uplatňovanie rodového hľadiska dospelo k rodovej rovnosti?”
Osobné vízie v oblasti rodovej rovnosti nemám. Rozdiely medzi mužmi a ženami a z toho vyplývajúce dôsledky na uplatnenie v kariérnom a spoločenskom živote považujem za primerané geografickému a kultúrnemu prostrediu, v ktorom sa nachádzame.
Prioritou spoločnosti by malo byť riešenie demografickej krízy a preto by mala nájsť prostriedky na pomoc mladým rodinám.
Spoločnosť by mala podporovať nové pracovné miesta pre matky s malými deťmi: flexibilné formy práce ako aj domáca práca, delené pracovné miesta, telepráca aj kratší pracovný úväzok, podporovať služby starostlivosti o deti (detské kútiky), ktoré vytvoria buď priamo zamestnávatelia alebo spolupracujúce organizácie poskytujúce služby starostlivosti o deti (napr. dotáciou na mzdy odborného pedagogického personálu).
Mojou víziou je umožniť ženám zostať doma dlhšie s deťmi (ak to rodine vyhovuje) napr. úpravou materského a rodičovského príspevku na úroveň minimálnej mzdy, pretože dnes sú ekonomicky najviac ohrozenou skupinou mladé rodiny s malými deťmi, kde žena je na materskej/rodičovskej dovolenke, výpadok príjmu je spravidla výrazný, no výdavky na deti sú veľmi vysoké.
“Čo by bolo pre Vás zásadné vo vzťahu k rodovej rovnosti pri formulácii politiky?”
Citlivý prístup k spravodlivému mzdovému ohodnoteniu mužov a žien. Ak je verejný sektor nastavený na systém platových tabuliek, kde pohlavie nehrá rolu, považujem to za správne. Nestotožňujem sa však s pokusmi o akékoľvek centrálne a sektorové mzdové regulácie v súkromnej sfére, pretože takéto aktvity ľuďom skôr poškodia ako pomôžu.
“Bola by ratifikácia tzv. Istanbulského dohovoru pre našu krajinu prínosom?”
Boju proti domácemu násiliu, partnerskému násiliu, násiliu na ženách a podpore všetkých obetí násilia by omnoho viac ako Istanbulský dohovor pomohla fungujúca polícia bez alibistov, ktorí vás odhovárajú, že svojím podaním aj tak nič nedosiahnete. Polícia, pre ktorú by ste neboli len čiarkou alebo číslicou v štatistike. Viac ako Istanbulský dohovor by Slovensku pomohla rýchlo, kvalitne a spravodlivo konajúca prokuratúra a justícia. Menej ideológie a viac spravodlivosti.